V rozbúrenej vode a mimo nej

Recenzie čitateľov

Jayne Mareková vo svojej básnickej zbierke skúma svet prírody s hlbokou obraznosťou a emocionálnou hĺbkou, čo odráža jej hlboký vzťah k rôznym krajinám. V básňach sú obsiahnuté témy ľudskej skúsenosti prostredníctvom prírody, ktoré vyvolávajú pocity intimity a kontemplácie.

Zbierka je bohato sugestívna, so silnými obrazmi flóry, fauny a rozmanitých krajinných scenérií. Čitatelia ocenia Marekovu schopnosť prepojiť prírodu s ľudskými zážitkami a emóciami. Básne opisujú ako komunikáciu s mŕtvymi, zmysluplné úvahy a obety, ktoré hlboko rezonujú. Mnohí recenzenti vyzdvihujú básnikovu skúsenosť v prírode a autentický hlas.

Niektorým čitateľom môže chýbať rozmanitosť zamerania na svet prírody, keďže mnohé básne sa sústreďujú skôr na vonkajšie než vnútorné krajiny. Hĺbka a emocionálna váha niektorých diel nemusí vyhovovať všetkým vkusom, najmä tým, ktorí uprednostňujú iné štýly alebo témy.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

In and Out of Rough Water

Obsah knihy:

Názov knihy V rozbúrenej vode a mimo nej je odvodený od skalnatého pobrežia Tichého oceánu, kde sa v rozbúrených vlnách živia morskí vlci. Krajina a počasie sú trvalými podnetmi pre básne v tejto knihe. Medzi štyri časti knihy patria dve sekvencie: Nič nie je dané sa pohybuje medzi divočinou a mestom v meditáciách o poetike a strate, zatiaľ čo Koleso Oriónu je zimným pobytom vo vysokohorskej púšti v strednom Oregone. V rôznych otvorených a tvarovaných formách sa tieto básne zamýšľajú nad významom pamäti, strachu a prijatia uprostred drsnej krásy života.

Jayne Mareková nám v knihe In and Out of Rough Water (V drsnej vode a mimo nej) predstavuje bystro vnímanú „poetiku miesta a straty“, v ktorej sa ťažko získava múdrosť, ale aj hlboko oslavuje. V skupinách jednotlivých lyrických básní, ako aj v majstrovskej lyrickej sekvencii „Nič nie je dané“, pripomínajúcej Roethkeho cestu po severoamerickom kontinente, toto dielo naberá na sile, keď prechádzame obrysy básnikovej vnútornej krajiny. „Viac ako oko so svojou paralaxou / zásahu // a kalkulácie“ nás drží naprieč unášaním času v blahodarnom zajatí jazyka a pozorovania a my nachádzame osvietenie v týchto jazykových vodách a mimo nich.

-Carolyne Wrightová, držiteľka American Book Award, Blue Lynx Prize, National Translation Award, autorka kníh A Change of Maps a Seasons of Mangoes & Brainfire

„Čo naše nohy dokážu uchopiť, / to nemusíme vidieť. Tak sa pohni,“ píše Jayne Mareková vo svojom celovečernom debute V rozbúrenej vode a mimo nej. A v rozbúrených miestach a mimo nich sa pohybuje plynulo, sebaisto, s okom, ktoré obýva svet prírody, a uchom, ktoré osvetľuje krásu sotva počuteľného. Je to poézia tela, v ktorej básnikove „nohy“ zakoreňujú v sile, ktorú telo pozná nekonečne viac, než dokáže „uchopiť samotná myseľ. „ Do svojho veľkorysého videnia zahŕňa čitateľa ako účastníka, a nie len ako pozorovateľa. Na Marekove krásne básne, na jej zložité oko a ucho je radosť pozerať!

-George Kalamaras, bývalý laureát poézie v Indiane (2014 - 2016), autor kníh Kráľovstvo hrdlorezného šťastia a Banské tábory v ústach