Už sme nespievali pre vtáka: Báseň o prvej svetovej vojne

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

We No More Sang for the Bird: A Poem of World War I

Obsah knihy:

Kniha poézie Daniela Weeksa We No More Sang for the Bird, pomenovaná podľa poslednej záhadnej vety, ktorú si básnik Edward Thomas zapísal do svojho denníka pred smrťou, rozpráva strastiplný príbeh piatich britských básnikov z rôznych prostredí - Ruperta Brookea, T. E. Hulma, Wilfreda Owena, Thomasa a Isaaca Rosenberga - z ktorých všetci dobrovoľne slúžili svojej vlasti počas prvej svetovej vojny a v tejto službe zomreli. Dlhá úvodná báseň, lyricky stvárnený moderný epos, a jej šesť sprievodných hymnov o procese čítania o krátkych životoch týchto piatich básnikov poskytujú meditáciu o povahe tragédie, brutalite modernej vojny, našom vlastnom mieste v dejinnom slede a o spásonosnej hodnote poézie.

Homér povstal z podsvetia, aby napísal tento epický peán na počesť básnikov prvej svetovej vojny. ale počkajte! Je to Daniel Weeks, kto oživil Ruperta Brooka, T. E. Hulma, Wilfreda Owensa, Edwarda Thomasa a Isaaca Rosenberga. Bezprostrednosť, obraznosť a hudba knihy Už sme nespievali pre vtáka je taká drásavá, že sa stávame týmito vojakmi, dôverne zdieľame ich vášne, obavy a túžby.

Je to 4-D cestopis v čase a priestore. Svojím rozsiahlym záberom na históriu a literatúru prekonáva suché texty o vojne, ktorá ukončila všetky vojny. Je to majstrovské dielo džezového hudobníka, ktorý synkopuje politické a osobné tóny. Básnici prvej svetovej vojny boli umlčaní. Daniel Weeks sa v tejto knihe Tour de Force ujíma ich piesne.

-Susanna Rich, autorka knihy SHOUT! Poetry for Suffrage

Podobne ako Siegfried Sassoon čítajúci básne mladšieho Wilfreda Owena, "berúci / slová vážne aj po vojne, / všímajúci si hudbu, ktorú vytvárali", aj Dan Weeks čítal Owenove básne, ako aj básne Ruperta Brooka, T. E. Hulma, Edwarda Thomasa a Isaaca Rosenberga, hlboko a vášnivo, k vytvoreniu svojej vlastnej básne, eposu o prvej svetovej vojne zameranej na tých básnikov, ktorých zastihla jej krv a "materské blato". Táto ambiciózna, životopisná, vedecky a podivuhodne spracovaná báseň nazerá na Veľkú vojnu z ich perspektívy: "My / sme boli malí bohovia, (Brooke) uvažoval, / nos zaborený do Webstera alebo Donneho / predtým, než sa obrátil k mäkkým odreninám / anglického slnka." We No More Sang for the Bird je významným úspechom.

-Michael Waters, autor knihy Caw

Čo viedlo niektorých z najnadanejších básnikov a mysliteľov začiatku dvadsiateho storočia k tomu, že sa obetovali "kalamitnej vojne", "hľadali umenie / v zrnitosti a surovosti", uprednostnili zákopy pred vetami, krv pred atramentom? Bola to láska, hrdosť, povinnosť, potreba chrániť materinský jazyk, príťažlivosť nesmrteľnosti a vedomie, že "vojna potrebuje svojho Homéra, / svojho Whitmana, niekoho, kto by dal zmysel / nezmyselným veciam"? V knihe We No More Sang for the Bird nás Dan Weeks prebúdza k nemožnosti jedinej odpovede a v rytme znamenitej vervy a elegancie nám daruje tour de force. Starostlivo preskúmaná a odvážna vo svojom empatickom dosahu sa zbierka číta ako óda, hymnus a oslnivé historické rozprávanie.

-Mihaela Moscaliuc, autorka knihy Cemetery Ink