Útočisko musí byť poskytnuté: Eleanor Rooseveltová, osud Židov a založenie Izraela

Recenzie čitateľov

Kniha „Refuge Must Be Given“ (Útočisko musí byť poskytnuté) od Johna Searsa ponúka komplexný a pútavý výskum obhajoby Eleanor Rooseveltovej v prospech židovských utečencov a založenia Izraela, pričom poskytuje historický opis aj osobný portrét jej úsilia v kritickom historickom období. Rozprávanie je založené na dôkladnom výskume a predstavuje diferencovaný pohľad na zložitosť Rooseveltovej angažovanosti, jej výzvy a politickú dynamiku.

⬤ Dobre preskúmané a podrobné skúmanie úsilia Eleanor Rooseveltovej v prospech židovských utečencov.
⬤ Pútavý a čitateľný pre laické publikum, ale zároveň dostatočne odborný pre akademikov.
⬤ Poskytuje historický kontext a osobné príbehy, vďaka čomu sú zložité spoločensko-politické otázky prístupné a zrozumiteľné.
⬤ Uznáva úspechy aj nedostatky Rooseveltovej a predstavuje vyvážený pohľad.
⬤ osvetľuje Rooseveltov vývoj a jeho humanitárny vplyv.

⬤ Niektorým čitateľom sa môže zdať prvá polovica knihy pomalšia, pretože sa zameriava na opakovanie faktov.
⬤ Rooseveltova politická opatrnosť a jej dôsledky môžu sklamať tých, ktorí očakávajú rozhodnejšie obhajovanie.
⬤ Kniha sa plne nezaoberá perspektívou vysídlených Palestínčanov, čo možno považovať za významné opomenutie.

(na základe 8 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Refuge Must Be Given: Eleanor Roosevelt, the Jewish Plight, and the Founding of Israel

Obsah knihy:

V knihe Refuge Must Be Given je podrobne opísaný vývoj Eleanor Rooseveltovej od osoby, ktorá mala negatívny názor na Židov, až po poprednú gójsku zástankyňu Izraela v Spojených štátoch. V knihe sa po prvýkrát skúma spolupráca Rooseveltovej s vodcom kvakerov Clarencom Pickettom, ktorý sa usiloval o prijatie väčšieho počtu utečencov do Spojených štátov, a jej vzťah s námestníkom ministra zahraničných vecí Sumnerom Wellesom, ktorý sympatizoval s obeťami nacistického prenasledovania, ale obhajoval vízový proces, ktorý zlyhával tak u židovských, ako aj nežidovských utečencov.

Po vojne Eleanor Rooseveltová ako členka americkej delegácie pri OSN pomaly dospela k záveru, že rozdelenie Palestíny je jediným riešením pre Židov v táboroch pre vysídlencov v Európe, ako aj pre konflikt medzi Arabmi a Židmi. Keď sa Izrael stal štátom, intenzívne sa zapojila do podpory činnosti organizácie Youth Aliyah a jej amerického sponzora Hadassa, ktorá privádzala židovské deti utečencov do Izraela a vzdelávala ich, aby sa stali produktívnymi občanmi. Jej oddanosť Izraelu odrážala niektoré z jej najhlbších presvedčení o vzdelávaní, občianstve a budovaní komunity.

Jej nadšenie z úspechov Izraela a jej kultúrne predsudky ju však zaslepili voči vplyvu založenia Izraela na Arabov. Štvornásobná návšteva nového národa a obhajoba v prospech Izraela vytvorili vrelé puto nielen medzi ňou a izraelským ľudom, ale aj medzi ňou a americkou židovskou komunitou.