Útek z väzenia z histórie

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 15 hlasoch.

Pôvodný názov:

Jailbreak Out of History

Obsah knihy:

V knihe Jailbreak Out of History (Útek z väzenia dejín) revolučný teoretik amazonského pôvodu Butch Lee ukazuje, ako boli protikoloniálne boje novoafrických/čiernych žien kľúčové pre vývoj amerického 19. storočia, a to počas otroctva aj "po ňom".

Titulná esej knihy, "Re-biografia Harriet Tubmanovej", rozpráva o živote a politike Harriet Tubmanovej, ktorá viedla a nakoniec aj viedla vojnu proti kapitalistickému otrokárskemu systému. Ako vysvetľuje Lee, "Harriet Tubmanová bola radikálnou politickou osobnosťou, niekým, kto sa ako aktér úplne zapojil do veľkých politických myšlienok a vojenských búrok svojej doby. Bola partizánkou. Niekto, kto žil a učil ostatných žiť podľa komunitnej a robotníckej novoafrickej kultúry, ktorú jej ľudia zasadili do tejto ťažkej pôdy, a čierna feministka až do konca.".

Lee zároveň odhaľuje, ako biely nadradený patriarchát prekrútil pravdu o Harrietinom živote tým, že ju banalizoval a zároveň vyčleňoval. Proti týmto dezinformáciám "Re-biografia Harriet Tubmanovej" skúma realitu boja pred a počas občianskej vojny v u. s., pričom ukazuje, ako sa novoafrické ženy opakovane ujali úlohy rozbiť otrokársky systém, ktorý ich obmedzoval, a to za vlastných podmienok. Lee ukazuje, že výnimočnosť Harriet nespočívala v tom, že by bola jedinečná v odpore, ale skôr v jej vojenských schopnostiach - "bola jednou z najbrilantnejších profesionálnych cvičiteliek v umení vojny vôbec. Ako partizánka bola taká nepolapiteľná, že mohla zasadiť smrtiace údery a nikdy ju nebolo cítiť. Viesť bitky a zostať nepovšimnutá. Ako amazonka viedla vojnu v zóne, ktorá sa vymykala ľudskému chápaniu. Ale jej údery stále dopadali na miesto." Druhá esej Útek z väzenia z histórie, napísaná v roku 2014, pokračuje v príbehu tam, kde sa Re-biografia končí, a ukazuje, ako práca a odpor novoafrických žien zostali ústredným prvkom toho, ako sa odohrával globálny triedny boj v Spojených štátoch po skončení občianskej vojny bielych mužov. "Zlo ženského lajdáctva" podrobne opisuje pokusy novoafrických žien stiahnuť sa z kapitalistického kolonializmu a vyhnúť sa mu, neoficiálny, ale masívny pracovný štrajk, ktorý uvrhol kapitalistov zo Severu a Juhu do paniky.

Odpoveďou vládnucej triedy boli "čierne kódexy", Jim Crow, opätovné zotročenie prostredníctvom väzenskej práce, masové násilie a... vytvorenie neokoloniálneho černošského patriarchátu, ktorého úlohou bolo podriadiť novoafrické ženy novoafrickým mužom tak, ako mala byť nová Afrika podriadená bielej Amerike.

"Počas občianskej vojny a po roku 1865 viedli novoafrické ženy obmedzenú stratégiu spontánnej aj vedomej vzbury. Odklonili sa od patriarchálneho kapitalizmu a jeho pokusov o opätovné zotročenie. Žili svojou komunitnou kultúrou vytvorenou na prežitie počas zajatia. Hromadným odopieraním svojej práce na plantážach, trvaním na svojom práve odmietnuť námezdnú prácu na plný úväzok, bojom za znovuzískanie kontroly nad svojimi telami vo výrobe aj v reprodukcii najmä novoafrické ženy zlomili starý plantážny systém. Bez masových pracovných gangov by totiž starý plantážny systém nemohol fungovať. Kompromisom, ktorý si vynútili u plantážnikov kapitalistov, dokonca aj v rámci väčšieho neúspechu oslobodenia počas pádu černošskej rekonštrukcie, bol polofeudálny systém podielového obrábania pôdy. Kde rodiny obrábali polia a vychovávali svoje deti bez bielych dozorcov, hoci v ťaživých triednych podmienkach porazeného komunálneho národa...

"Vtedajšia stratégia nových afrických žien spontánne vyrastala z ich každodenného života, z ich skúseností a potrieb. Nie z nejakej učebnice alebo politickej protestnej rutiny. Tvrdohlavé prežívanie komunitnej kultúry a boj proti kapitalizmu sa často ignoruje alebo odmieta ako "nepraktické". Napriek tomu a opäť sa práve táto čiastková stratégia vtedajších žien ukázala ako najužitočnejšia v reálnom živote. Napriek tomu neprekonala tú veľmi ťažkú prekážku z úrovne spontánneho výbuchu na úroveň vedomej stratégie. V ktorej analýza, predbežné strategické porozumenie, nová taktika a prax, kritika výsledkov a potom vznik novej stratégie, to všetko plynie v nepretržitom dialektickom kruhu boja. A tieto čiastkové ženské boje & víťazstvá, nech už boli akokoľvek veľké, podčiarkujú skutočnosť, že ak nemáte stratégiu na ukončenie vojny, potom ju za vás zvyčajne ukončí niekto iný. Ale nebude sa vám to páčiť.

"Všetky tieto predchádzajúce bitky v celom novoafrickom národe nám stále vrhajú svetlo na najnovšie bojisko. A na bitky, ktoré určite prídu.".