Urbain Le Verrier on the Movement of Mercury - annotated translations
V roku 1916 Einstein navrhol tri testy všeobecnej teórie relativity, ktoré sa neskôr nazvali "klasické testy" všeobecnej teórie relativity: - precesia perihélia na obežnej dráhe Merkúra - vychýlenie svetla Slnkom - gravitačný červený posun svetla. Kľúčovým dôkazom, o ktorý sa Einstein opieral pri podpore svojej teórie, bol prvý z nich, ktorý sa týkal nevysvetliteľných chýb v pozorovaniach obežnej dráhy Merkúra, ktoré v roku 1859 oznámil Urbain Le Verrier, riaditeľ parížskeho observatória.
Keďže dostupné publikácie, ktoré viedli k Le Verrierovmu tvrdeniu a ktoré vznikali takmer dve desaťročia, boli zložité a dostupné len vo francúzštine, v rámci rozsiahlejšieho projektu som ich preložil do angličtiny a opatril poznámkami, aby boli zrozumiteľnejšie. Keďže sa ukázalo, že by to mohlo byť užitočné aj pre iných bádateľov, rozhodol som sa svoje preklady uverejniť v tomto zväzku. Táto kniha prináša preklady dvoch kníh: Le Verrier, U.-J.
(1841), Dveloppements sur Plusieurs Points de la Thorie des Perturbations des Plantes (Vývoj v niekoľkých bodoch teórie porúch planét); a Le Verrier, U.
-J. (1845), Thorie du mouvement de Mecure (Teória pohybu Merkúra); a 195-stranový článok Le Verrier, U.-J.
(1859), Theorie du Mouvement de Mercure (Teória pohybu Merkúra), kapitola XV v Annales de L'Observatoire Imprial de Paris. Obsahuje aj preklad listu z roku 1859, v ktorom Le Verrier informoval o svojom tvrdení: Lettre de M. Le Verrier M.
Faye sur la thorie de Mercure et sur le mouvement du prihlie de cette plante (List M. Le Verriera M. Fayemu o teórii Merkúra a o periheliovom pohybe tejto planéty), ktorý bol uverejnený v Comptes rendus hebdomadaires des sances de l'Acadmie des Sciences (Paríž).
Z tohto podrobného prehľadu vyplynulo, že namiesto toho, aby to znamenalo systematickú chybu vo vypočítaných hodnotách, by sa stabilné znižovanie chýb v rovniciach podmienok mohlo považovať za prejav lineárneho zlepšovania presnosti meraní v priebehu času, ako by sa dalo očakávať, čo by neviedlo k žiadnej úprave eliptických prvkov a k žiadnemu rozdielu medzi vypočítanými rýchlosťami precesie a k podpore Einsteinovej všeobecnej teórie relativity.