Univerzita bez nádeje: Intelektuálna práca na konci dejín

Pôvodný názov:

The Hopeless University: Intellectual Work at the end of The End of History

Obsah knihy:

Hegemonická univerzita, ktorú predstavujú inštitúcie globálneho Severu, je čoraz beznádejnejším miestom. Univerzita, ktorá je vymedzená voči hodnote a generovaniu prebytkov, je kritickým uzlom v sociálnej metabolickej kontrole kapitálu. Ako taká pôsobí na popieranie ľudskej činnosti a autonómie, foriem vzájomnosti a alternatívnych životných svetov práve preto, že slúži na reprodukciu kapitalistických sociálnych vzťahov. Tieto vzťahy vylučujú myšlienku, že by ľudia mohli tvoriť svoje vlastné dejiny, a v skutočnosti nám bolo povedané, že sme na konci dejín. Predstava, že univerzita existuje v uzavretom systéme určenom na zmiernenie ekonomického rizika, tu vytvára štruktúry, ktoré neustále reštrukturalizujú intelektuálnu prácu prostredníctvom spoločných podnikov; kultúry, ktoré pôsobia patologicky, aby dehumanizovali tých, ktorí v inštitúcii pracujú; a postupy, ktoré sú metodologicky vnucované, aby obmedzili horizont intelektuálnych možností.

Kríza politickej ekonómie, životov černochov a domorodcov, klímy a životného prostredia a epidemiológie však odhalila podvod v jadre rozprávania o konci dejín. Celý rad vzájomne sa pretínajúcich bojov odhalil podvod transhistorickej nevyhnutnosti, že kapitalizmus bude naším operačným systémom. Napriek krehkosti sociálnej metabolickej kontroly kapitálu je univerzita naďalej odhodlaná zmeniť účel celého spoločenského života v mene hodnoty tým, že pracuje na zamestnateľnosti, podnikavosti, excelentnosti, vplyve a spokojnosti. Univerzita je kritickým uzlom v popieraní dejín práve preto, že zabezpečuje neustály nálev jednotlivcov do normalizovanej existencie zarámovanej dlhmi a prácou.

Tvárou v tvár realite a skúsenostiam vzájomne sa prelínajúcich kríz sa univerzita ukazuje ako beznádejná, pretože: po prvé, stala sa miestom, ktoré nemá žiadnu spoločensky užitočnú úlohu okrem reprodukcie kapitálu a stalo sa antihumánnym projektom bez nádeje; a po druhé, nie je schopná zmysluplne reagovať na krízy, ktoré vychádzajú z rozporov kapitálu. Univerzita tak pri udržiavaní bežného fungovania zostáva formovaná ako taktická reakcia na tieto rozpory.