Univerzálna emancipácia: Rasa za hranicami Badioua

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Universal Emancipation: Race Beyond Badiou

Obsah knihy:

Dôležitý a aktuálny príspevok k rastúcemu výskumu politického myslenia Alaina Badioua

Je nevšímavosť k rasovým otázkam vo filozofickom systéme Alaina Badioua viac než len náhodná? Univerzálna emancipácia odhaľuje zásadnú slabinu v prístupe k (ne)rozdielnosti v politickom živote tohto čoraz vplyvnejšieho francúzskeho mysliteľa. S nárastom bielych nacionalistických hnutí je napätie medzi záväzkami voči univerzálnym princípom a pozornosťou voči rozdielom a identite ešte naliehavejšie.

Elisabeth Paquette vo svojej silnej kritickej analýze dokazuje, že Badiouova teória emancipácie nezohľadňuje rasové a rasizované subjekty, čím oslabuje jej užitočnosť pri uvažovaní o slobode a spravodlivosti. Podstata argumentácie spočíva v jeho rozlišovaní medzi kultúrou a politikou, podľa ktorého sa sloboda týka len politického, a nie kultúrneho. Dôsledky tohto rozlíšenia sa stanú zjavnými, keď sa autorka obráti na dva príklady v rámci Badiouovej teórie: hnutie N gritude a haitskú revolúciu. Podľa Badiouovej knihy Black z roku 2017 je síce N gritude dôležitým kultúrnym hnutím, ale nemožno ho považovať za politické hnutie, pretože spisovatelia a umelci N gritude sa príliš zameriavali na partikularity, ako je rasová identita. Paquette tvrdí, že Badiouova diskusia o N gritude odráža diskusiu Jeana-Paula Sartra v jeho eseji Čierny Orfeus z roku 1948, ktorú kritizovali poprední kritickí teoretici rasy. Po druhé, významný Badiouov bádateľ Nick Nesbitt tvrdí, že haitskú revolúciu by bolo možné považovať za politickú len vtedy, ak by jej prívrženci odvrátili pozornosť od rasy. Paquette však tvrdí, že rasa bola nielen ústrednou črtou tejto revolúcie, ale že revolúciu treba chápať aj ako politické emancipačné hnutie.

Paquette tiež prekračuje rámec Badioua a na základe prelomovej práce Sylvie Wynterovej ponúka alternatívny rámec emancipácie. Porovnáva Badiouovo používanie univerzálnosti ako ľahostajnosti voči rozdielom s Wynterovej plurikonceptuálnou teóriou emancipácie, ktorá zdôrazňuje solidaritu namiesto ľahostajnosti. Paquette potom rozvíja svoj pohľad na plurikonceptuálnu teóriu emancipácie, v ktorej sa z teórie emancipácie nemusia vyčleňovať konkrétne identity, ako napríklad rasa.