Une Vie Bouleversee, Denník 1941-1943

Recenzie čitateľov

Recenzie chvália hlboké a dojemné písanie Etty Hillesumovej, ktoré vyzdvihuje jej cestu sebapoznávania a duchovných úvah počas tragického obdobia dejín. Čitatelia považujú knihu za silnú pripomienku ľudskosti a odolnosti napriek jej temným témam.

Mnohí recenzenti oceňujú hĺbku a autentickosť písania Etty Hillesumovej a označujú ho za inšpiratívne a dojímavé. Knihu považujú za nevyhnutné čítanie, ktoré dokáže vyvolať hlboké zamyslenie a meditáciu o živote. Poznamenáva sa jej emocionálny vplyv a dôležitosť tém, vďaka čomu je cenným darom pre ostatných. Pozitívne sa spomína aj kvalita knihy, vrátane použitých výtlačkov.

Niektorí čitatelia považovali začiatok knihy za pomalý a náročný na započúvanie, vyžadujúci si vytrvalosť, aby dokázali oceniť jej hĺbku. Niekoľko recenzentov poukázalo na to, že štýl písania nie je vždy formálne pozoruhodný a niektorí možno očakávali viac historických súvislostí než osobné rozprávanie.

(na základe 69 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Une Vie Bouleversee, Journal 1941-1943

Obsah knihy:

V rokoch 1941 až 1943 si v Amsterdame viedla denník mladá dvadsaťsedemročná Židovka. Výsledkom je výnimočný dokument, a to tak pre jeho literárnu kvalitu, ako aj pre vieru, ktorá z neho vyžaruje.

Neochvejná viera v ľudstvo, ktoré vykonáva svoje najtemnejšie skutky. Vojnové roky totiž znamenali vyhladzovanie Židov v Európe, ale pre Etty to boli roky osobného rozvoja a duchovného oslobodenia. V roku 1942 napísala: „Už viem všetko.

A predsa považujem tento život za krásny a plný zmyslu. V každom okamihu.“ Vlastnú morálku a ospravedlnenie svojej existencie našla v potvrdení absolútneho altruizmu.

Etty Hillesumová opustila tranzitný tábor Westerbork 7. septembra 1943, odkiaľ posielala obdivuhodné listy svojim priateľom do Amsterdamu, a zomrela v Osvienčime 30.

novembra toho istého roku.