Umenie: Pre koho a pre čo?

Recenzie čitateľov

Kniha Briana Keebla, vydaná v roku 1999, skúma umenie cez prizmu filozofie večnosti a ponúka hlboký pohľad na vzťah medzi umením a naším ľudským povolaním. Pozostáva z desiatich esejí, ktoré analyzujú umelecké koncepcie i jednotlivých umelcov a predkladajú presvedčivé argumenty o význame umenia pri sprostredkovaní duchovného a prírodného sveta.

Kniha je dobre napísaná, s vážnym a hĺbavým prístupom k umeleckej kritike. Aplikuje večnú filozofiu na umenie a ponúka hĺbku a perspektívu, ktorá v súčasných diskusiách často chýba. Pozoruhodné je najmä skúmanie jednotlivých umelcov, ktoré poskytuje sympatický pohľad, ktorý sa zhoduje s vlastnými perspektívami umelcov. Eseje o vizionárskych maliaroch, ako je Samuel Palmer, sú obzvlášť oceňované pre svoju hĺbku a analýzu.

Kniha sa od svojho vydania nedočkala dostatočného uznania, čo môže obmedzovať jej dosah a vplyv. Pre niektorých čitateľov môže byť akademický charakter esejí náročný alebo neprístupný, najmä ak nie sú oboznámení s diskutovanými filozofickými koncepciami.

(na základe 1 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Art: For Whom and for What?

Obsah knihy:

Ako už názov napovedá, zaoberáme sa tu najzákladnejšími otázkami: Kto je človek? Čo je umenie? Aké je puto, ktoré spája človeka, prírodu a umenie? Jadrom tejto knihy je tvrdenie, že to, čo by malo byť spoločné všetkým mužom a ženám - prirodzená príbuznosť s posvätnom, ktorá je prísľubom duchovnej skúsenosti v každodennom živote - je v skutočnosti takmer znemožnené samotnou povahou modernej spoločnosti. To, čo moderný svet zaviedol, totiž nie je nič iné ako vzor života, ktorý nám bráni byť tým, čím skutočne sme.

Ničenie človeka, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou vedeckého, priemyselného pohľadu na náš osud, nemôže inak, než že na druhej strane ničí tie hodnoty a významy, ktoré boli vždy základom normálnej ľudskej existencie. V čase, keď sa ukázala nedostatočnosť modernizmu, sa autor vracia k výzve anglickej radikálnej myšlienkovej tradície (Blake, Cobbett, Carlyle, Ruskin, Morris, Gill a ďalší) s jej kritikou industriálneho - teraz postindustriálneho - spôsobu života. Prostredníctvom série veľmi originálnych štúdií o niekoľkých významných anglických umelcoch a remeselníkoch a prostredníctvom kľúčových tém, ktoré sa týkajú duchovnej, kultúrnej a environmentálnej krízy, s ktorou sa v súčasnosti stretávame, autor ponúka pozitívny vývoj radikálnej perspektívy.

Môže moderný človek prežiť proces sebapoškodzovania, do ktorého sa pustil? V tejto jedinečnej štúdii o našich súčasných problémoch autor naznačuje, že to nemôžeme urobiť tak, že sa obrátime chrbtom k večnej múdrosti, ktorá bola vždy základom najmúdrejších životných filozofií s ich intuíciou posvätnej povahy reality.