Streets Without Joy: A Political History of Sanctuary and War, 1959-2009
Americké vojny po útokoch z 11. septembra sa vyznačovali politickou posadnutosťou „útočiskami“ a „bezpečnými prístavmi“ teroristov. Od horských redút v Afganistane až po iracké púšte sa tvorcovia politiky Washingtonu neochvejne zameriavali na hľadanie a ničenie útočísk, základní a citadiel moderných partizánskych hnutí a na vyvodenie zodpovednosti voči ich sponzorom.
Toto úsilie bolo obsiahnuté takmer v každom oficiálnom prejave a dokumente z tej doby, v súbore materiálov, ktoré ponúkali novú logiku myslenia o svete. Ako cvičenie v politickej komunikácii to bol veľkolepý úspech. V rokoch 2001 až 2009 prezident George W. Bush a jeho najbližší poradcovia stanovili referenčné podmienky, ktoré sa kaskádovito šírili z Bieleho domu, cez vládu až do sŕdc a myslí Američanov. Červenou niťou, ktorá sa tiahla celým týmto procesom, bolo „útočisko“, ktoré prenikalo do rozhodnutí a diskurzov tej doby.
Odkiaľ sa vzala táto posadnutosť? Ako sa stala takým dôležitým prvkom amerického politického života? V tejto novej politickej histórii Michael A. Innes skúma precedensy od Saigonu po Bagdad a sleduje, ako rozhodujúci činitelia a ich poradcovia využívali myšlienky útočiska na nové definovanie americkej zahraničnej politiky, národnej bezpečnosti a skutočných i imaginárnych nepriateľov.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)