Udalosti a osobnosti poľských dejín

Pôvodný názov:

Events and Personalities in Polish History

Obsah knihy:

Poľský národ vstúpil do dejín konverziou svojho panovníka Meška na kresťanstvo v roku 966 n. l., pričom tento osvietený vodca priviedol svoj ľud do rodiny kresťanských národov.

Touto udalosťou sa Poľsko vymanilo spomedzi slovanských kmeňov obývajúcich územia na východ od Labe a zapísalo sa medzi historické a civilizované krajiny Európy. Príčiny aj dôsledky tohto činu sú predmetom viac než len poľského záujmu. Už od čias Karola Veľkého sa začala expanzia teutónskych národov smerom na východ.

Toto rozsiahle hnutie sa nazýva Drang nach Osten, "tlak smerom na východ".

Slovania medzi Labe a Odrou, menej bojovní, menšieho vzrastu ako Teutóni, málo organizovaní, pomerne zle vyzbrojení, boli pomaly podmanení. Keď bol Ota I.

Saský v roku 962 korunovaný za cisára, jeho už aj tak veľká moc sa tak posilnila, že sa stal hrozbou pre všetkých Slovanov na východ od neho. Meško čoskoro pochopil, že jediný prostriedok, ako zabrániť zotročeniu alebo vyhladeniu svojho ľudu, spočíva v tom istom spojenectve, ktoré tak posilnilo Ota, teda v spojenectve s cirkvou. Kým totiž boli Poliaci pohanmi, boli legitímnou korisťou každého kresťanského kráľa, ale ako kresťania by sa razom dostali na úroveň ostatných západných národov.

Ich vstup do lona katolíckej cirkvi by zbavil Otta oprávnenej zámienky pre vpády na ich územie, získal by si sympatie ostatných národov kresťanstva a získal by si priazeň a podporu pápeža. Povolaním mníchov z Francúzska a Talianska by si s týmito krajinami vytvorili cenné väzby. To boli motívy, ktoré viedli Poliakov k pripojeniu sa ku kresťanskej cirkvi.

Výsledky boli nielen dobré, ale aj významné. Národ sa stal skutočne a čoraz viac kresťanským.

V prvých storočiach kresťanstva sa ľudu dostalo svetla latinskej vzdelanosti a výhod západnej civilizácie najmä z rúk benediktínskych, eremitských a cisterciánskych mníchov z kláštorov v Liege, Cluny a Monte Casino. Pápež sa stal ich advokátom. Tento krok však mal dva ešte ďalekosiahlejšie dôsledky.

Po prvé, tým, že sa Poľsko rozhodlo' byť katolícke, rozhodlo sa obrátiť na západ.

Rovnaký krok už urobili aj Česi. Keď sa však aj Poľsko stalo katolíkom, druhým, menej žiaducim dôsledkom bolo trvalé rozdelenie Slovanstva, pretože väčšina ostatných slovanských národov, Rusi, Bulhari a Srbi, sú východného pravoslávneho vierovyznania.