Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 5 hlasoch.
Ancestor Worship and Korean Society
Štúdium kultu predkov má významný rodokmeň v dvoch disciplínach: sociálnej antropológii a folklóre (Goody 1962: 14-25; Newell 1976; Fortes 1976; Takeda 1976). Napriek zjavným rozdielom v geografickej špecializácii a intelektuálnej orientácii majú bádatelia v oboch odboroch spoločný prístup k tejto téme: obaja sa snažia dať do súvisu kult predkov danej spoločnosti s jej rodinnou a príbuzenskou organizáciou. Takáto metóda sa dá očakávať od sociálnych antropológov vzhľadom na charakter ich disciplíny; ale aj japonský folklorista Yanagita Kunio, ktorého prístup k ľudovej kultúre vychádza z historických a nacionalistických záujmov, začal svoju prácu o predkoch diskusiou o japonskom systéme pôvodu a rodinnej štruktúre (Yanagita 1946). Súvislosti medzi kultmi predkov a sociálnymi vzťahmi sú skutočne zrejmé. Keď budeme pokračovať v tejto línii analýzy, uvidíme, že samotní vidiecki Kórejčania sú v týchto otázkach pomerne sofistikovaní. Mnohé štúdie o kultoch predkov využívajú kombináciu sociálnych a psychologických prístupov na vysvetlenie osobnostných vlastností, ktoré mŕtvym pripisujú ich žijúci príbuzní. Osobitná pozornosť sa už dlho venuje vysvetleniu nepriateľského alebo trestajúceho charakteru zosnulých v mnohých spoločnostiach (Freud 1950; Opler 1936; Gough 1958; Fortes 1965). Len nedávno však bola uznaná popularita takýchto presvedčení v Číne, Kórei a Japonsku (Ahern 1973; A.
Wolf 1974b; Kendall 1977; 1979; Yoshida 1967; Kerner 1976; Lebra 1976). V prvých a najvplyvnejších štúdiách o kultoch predkov vo východnej Ázii, ktoré vypracovali domorodí učenci (Hozumi 1913; Yanagita 1946; Hsu 1948), sa príliš zdôrazňujú blahodarné a ochranné vlastnosti predkov. Napriek niektorým regionálnym rozdielom sa zdá, že tento skorší sklon odráža všeobecnú neochotu východnej Ázie uznať prípady utrpenia predkov. Takáto zdržanlivosť sa však nevyskytuje vo všetkých spoločnostiach s kultom predkov a v Kórei, Číne a Japonsku nie je rovnako rozšírená medzi mužmi a ženami. Preto sa snažíme nielen identifikovať sociálne skúsenosti, ktoré vedú k presvedčeniam o nepriateľstve predkov, ale aj vysvetliť sprievodnú neochotu priznať tieto presvedčenia a jej rôznu intenzitu v celej východnej Ázii. Vzhľadom na obmedzené množstvo dostupných etnografických údajov z Kórey sme sa nepokúsili o komplexné hodnotenie kultu predkov v kórejskej spoločnosti; namiesto toho sme sa zamerali na jednu príbuzenskú skupinu. Vychádzali sme však z údajov z iných komunít, aby sme oddelili to, čo zrejme platí pre Kóreu všeobecne, od toho, čo môže byť špecifické pre komunity ako Twisǒngdwi, dedina s približne tristo obyvateľmi, ktorá bola miestom nášho terénneho výskumu.
Pri riešení tejto úlohy nám boli nápomocné tri vynikajúce štúdie o kórejskom uctievaní predkov a rodovej organizácii (Lee Kwang-Kyu 1977a; Choi Jai-seuk 1966a; Kim Taik-Kyoo 1964) a dva nedávne opisy kórejského ľudového náboženstva a ideológie (Dix 1977; Kendall 1979). Ešte stále sme však ďaleko od komplexného pochopenia toho, ako sa kórejské viery a praktiky v priebehu času menili, ako súvisia s rôznymi úrovňami triedneho postavenia alebo ako sú ovplyvnené regionálnymi rozdielmi v kórejskej kultúre a sociálnej organizácii. Keďže chceme poskytnúť monografiu prístupnú pomerne rôznorodému okruhu čitateľov, vyhýbame sa používaniu kórejských slov a disciplinárnej terminológie, kedykoľvek je to možné. Ak je kórejský termín obzvlášť dôležitý, uvádzame ho v zátvorke hneď za jeho anglickým prekladom. Kórejské abecedné ortografie týchto slov sú uvedené v zozname znakov, pričom pri termínoch čínskej derivácie sú uvedené ekvivalenty čínskych znakov. Pokiaľ ide o disciplinárnu terminológiu, prevzali sme len antropologický termín "lineage", ktorý má pre našu štúdiu zásadný význam. Pojem "rod" používame na označenie organizovanej skupiny osôb spojených výlučne mužskými väzbami (agnaticky) s predkom, ktorý žil aspoň pred štyrmi generáciami. (Vydatá žena mohla b.
