Vagabond Sun: Selected Poems
V povojnovom období, keď väčšina litovských básnikov písala o politike alebo sa vo svojej lyrike sústreďovala na pastorálu, Judita Vaičiūnaite (1937-2001) sa stala básničkou mesta, pričom nezanedbávala ani politiku, ani svoje putá s prírodou. Namiesto peánov na lesy a farmy tu nájdeme kvety vyrastajúce z prasklín na chodníkoch, stromy zhadzujúce okvetné lístky nad haldami odpadkov a schátrané budovy prekonané bohatým bujnením buriny.
Namiesto tradíciami spútaného vidieckeho života sa stretávame s kozmopolitnou ženou objavujúcou samu seba v kaviarňach, stiesnených sovietskych bytoch a labyrintoch ulíc. Tento tematický záujem súvisí s jej štýlom ostrých a náhlych kontrastov a komparácií. Nežná lyrika je pretkaná násilím a predtuchou.
Náhodnosť, náhla zmena a nebezpečenstvo tvoria súčasť jej básnickej skúsenosti rovnako ako krásna fasáda, kostolné zvony a dláždené ulice. Vaičiūnaiteovej mesto je aj miestom jej skúmania identity modernej ženy: slobodnej, vzdelanej, pracujúcej, slobodnej.
Sú tu básne o láske i básne o boji proti obmedzeniam patriarchálneho sveta, o konfliktoch medzi slobodou a mocou hľadať vlastnú kariérnu cestu a zodpovednosťou za materstvo. Napriek tomu sa Vaičiūnaite neodtrhla od minulosti svojej krajiny a písala lyrické básne z pohľadu historických a mytologických postáv.
Pozoruhodné je, že jej postavy sú často ženy. Hlasy litovskej histórie a mýtov tak nikdy neboli bohatšie.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)