tude de la polychromie des relifs sur terre crue de la Huaca de la Luna Trujillo, Prou

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

tude de la polychromie des reliefs sur terre crue de la Huaca de la Luna Trujillo, Prou

Obsah knihy:

Paris Monographs in American Archaeology 21.

Pre civilizáciu Mochica, predinckú spoločnosť, ktorá sa rozvíjala na severnom pobreží Peru od 1. do 9. storočia n. l., predstavovalo nástenné umenie dôležitú formu umeleckého vyjadrenia. Tieto monumentálne maľované výjavy, ktoré boli vyhradené najmä pre kultúrne stavby a riadili sa kodifikovaným naratívnym jazykom, vytvárali privilegovaný komunikačný prostriedok, ktorý umožňoval vládcom odovzdávať ľuďom symbolické posolstvo o nastolenej politickej moci a spoločenskom poriadku. Ikonografické štúdium týchto malieb a reliéfov na adobe nám umožnilo pochopiť, že znázorňovali ideologický diskurz, ktorý bol v podstate venovaný uctievaniu božstiev a s ním spojeným rituálnym obradom. Identifikované mýtické zobrazenia boli týmto spôsobom venované náboženstvu Mochica a politickej moci, ktorú mala elita. Nástenné umenie teda nemalo len dekoratívnu funkciu, ale aj oveľa symbolickejšiu úlohu: úlohu ideologického vektora, ktorá bola pre túto civilizáciu bez akéhokoľvek textového písma nevyhnutná. Význam nástennej výzdoby v rámci mochickej spoločnosti inšpiroval predchádzajúci výskum týchto vzácnych pamiatok ďalej. Okrem ikonografických interpretácií sa zdalo nevyhnutné zaujímať sa o proces vzniku a vypracovania týchto nástenných malieb.

Pomocou archeometrie, ktorá sa v Peru využíva len zriedkavo, autor dokázal odpovedať nielen na archeologické, ale aj konzervačné problémy. Tak sa prostredníctvom fyzikálno-chemického štúdia polychrómie v Huaca de la Luna na lokalite Moche, v Huaca Cao Viejo na lokalite El Brujo, v monumentálnom komplexe Castillo de Huancaco a na pohrebnej plošine v Sipne podarilo získať poznatky o obrazových technikách, ktoré používali mochickí umelci. Bolo teda možné zrekonštruovať celý proces, ktorý sa uplatňoval pri výrobe týchto nástenných malieb, od ťažby surovín až po konečnú tabuľu. Porovnaním výsledkov z jednotlivých lokalít bolo možné pracovať na časopriestorovom vývoji tejto umeleckej technológie, zvážiť organizáciu tejto remeselnej činnosti a lepšie pochopiť spoločenské postavenie mochických maliarskych remeselníkov. Nakoniec autorka na základe multidisciplinárneho prístupu, ktorý sa realizoval spoločne v laboratóriu a v teréne, zhodnotila účinnosť konzervačných úprav, ktoré sa dnes na tieto pamiatky uplatňujú, s cieľom optimalizovať trvanlivosť tohto výnimočného maliarskeho dedičstva.