Lasting authoritarian features in Belarus. The Soviet Union's legacy in the building of a civil society
Seminárna práca z roku 2020 z predmetu Politika - Medzinárodná politika - Región: (Lehrstuhl fr Vergleichende Politikwissenschaft (Schwerpunkt Mittel- und Osteuropa)), predmet: Grundkurs: Einfhrung in die politischen Systeme Mittel- und Osteuropas, jazyk: nemčina, angličtina: Tento príspevok sa pokúša analyzovať autoritárske črty a deficity Bieloruska z hľadiska občianskej spoločnosti a demokratického rozvíjania základných slobôd, pričom vychádza zo základných východísk teórie autoritárskych režimov a konceptu občianskej spoločnosti. Dvadsiate storočie bolo silne poznačené obrovským ideologickým sporom medzi dvoma protichodnými politickými a ekonomickými systémami.
Rozpadom Sovietskeho zväzu sa skončila studená vojna a hlboká konfrontácia medzi kapitalizmom a komunizmom na celom svete. Napriek tomu dedičstvo tohto širokého systému zostáva do istej miery veľmi vplyvné v mnohých národnobuditeľských procesoch postsovietskych krajín. Napriek regionálnym rozdielom a odlišnému spoločensko-politickému vývoju môžu z tohto spoločného historického pozadia vyplývať niektoré kontinuity.
Bielorusko tvorí predmet štúdie tohto príspevku, pretože patrí k národom, ktorým sa nepodarilo úspešne zaviesť demokratizačný proces a ktoré nezabezpečili základné požiadavky na budovanie silnej občianskej spoločnosti. Okrem toho výsledok prezidentských volieb v roku 2020, ktoré Lukašenka po šiesty raz za sebou opätovne postavili do čela bieloruského štátu, môže potvrdiť rozšírenú tézu, ktorá Bielorusko charakterizuje ako "poslednú diktatúru v Európe".
Pokúsime sa preto preskúmať, ktoré faktory mohli brániť posilneniu občianskej spoločnosti, pričom treba mať na pamäti, že niektoré jej súčasné autoritárske črty mohli byť zdedené zo sovietskej éry a zostávajú hlboko zakorenené v jej politickej kultúre. Predpoklady autoritárskych režimov podľa Mackwa, ako aj Gel.