Class History and Class Practices in the Periphery of Capitalism
Až po druhej svetovej vojne začali vedci teoreticky rozlišovať medzi krajinami jadra kapitalizmu a periférnymi krajinami, často s dodatočným rozlíšením na semiperiférne krajiny. Mimoriadne dôležitý bol prístup Immanuela Wallersteina k svetovým systémom, vďaka ktorému sa pojem periféria dostal do bežnej vedeckej reči. Nie je prekvapujúce, že ešte treba vykonať veľa práce, aby sa rozplietla mimoriadna rozmanitosť a zložitosť politických ekonomík a odporu proti viacrozmerným krutostiam páchaným v mnohých, veľmi odlišných periférnych kontextoch sveta.
Dejiny triedy a triedne praktiky na periférii kapitalizmu sa touto potrebou zaoberá priamo. Prvá kapitola vytvára teoretické základy tým, že ukazuje, že Marx si v neskoršom veku uvedomil, že historický vývoj je oveľa komplikovanejší, než si ho pôvodne predstavoval, a nebol tak ďaleko od výzvy k analýze konkrétneho miesta. Príspevky tu uskutočňujú práve takéto analýzy: opisujú špecifiká Ruska, Portugalska, Argentíny a Mexika, ponúkajú širšie perspektívy posthegemonickej Latinskej Ameriky a Ázie, poskytujú podrobné analýzy odporu v Afrike a zamýšľajú sa nad hlbším významom neozapatizmu pre podporu posunu celého terénu diskusie.
Táto kniha, bohatá na teoretickú hĺbku a empirickú presnosť a doplnená o nearchívny preklad teórie kríz Karla Katuského, je nevyhnutným čítaním pre študentov a vedcov z oblasti politickej ekonómie a medzinárodnej politickej ekonómie a je veľmi zaujímavá pre každého, kto sa snaží vzdorovať konkrétnemu kapitalistickému vykorisťovaniu na svojom mieste a vo svojej dobe.
