Transcultural Memory and European Identity in Contemporary German-Jewish Migrant Literature
Zachovanie spomienky na holokaust ako morálneho a etického hraničného prípadu je kľúčom k snahe Európskej únie vybudovať celoeurópsku identitu.
S východným rozširovaním EÚ však nové členské štáty spochybnili výnimočnosť holokaustu a žiadajú, aby sa traumy stalinského gulagu uznávali oveľa explicitnejšie. A tak aj keď sa Európa politicky zjednotila, rozdeľuje ju rozdielne vnímanie minulosti.
Jessica Ortnerová tvrdí, že nemeckí židovskí spisovatelia z východnej Európy a NDR, ktorí sa do Nemecka prisťahovali ako utečenci počas studenej vojny alebo po nej, kriticky reagovali na potrebu rozšíriť európsku kultúrnu pamäť o traumatické skúsenosti z Východu. Medzi spisovateľmi, na ktorých sa zameriava, sú Katja Petrowskaja, Olga Grjasnowa, Lena Gorelik, Vladimir Vertlib a Barbara Honigmann. Ústredným bodom knihy je „cestovanie spomienok“ z východnej Európy a NDR do (západného) Nemecka a Rakúska.
Zavedením termínu „literatúra mnemotechnickej migrácie“ Ortner tvrdí, že spisy týchto autorov vyjednávajú o mnemotechnickej priepasti medzi Východom a Západom. Kritizujú normatívnu politiku pamäti Nemecka i Sovietskeho zväzu a zaoberajú sa nielen politicky výbušnou otázkou, ako si pripomínať národný socializmus i komunizmus, ale aj postavením Židov v súčasnom Nemecku.
