Hodnotenie:
Kniha poskytuje dôkladný a dobre preskúmaný opis zverstiev spáchaných po druhej svetovej vojne v Juhoslávii, pričom sa zameriava najmä na masakry v roku 1945 a na skúsenosti rôznych etnických skupín a utečencov. Pomáha prehodnotiť historické rozprávanie a vyvrátiť mýty, ktoré toto obdobie obklopujú. Chýbajú jej však primerané mapy a možno sa nedostala k širokému publiku.
Výhody:⬤ Dobre preskúmaná a preskúmaná
⬤ prispieva k prehodnoteniu povojnovej histórie
⬤ pomáha odhaľovať skryté pravdy o etnickom násilí
⬤ na základe overených svedectiev a doteraz nepoužitých archívnych prameňov.
⬤ Chýbajú mapy, čo môže brániť pochopeniu príslušnej topografie
⬤ možno sa nedostala k dostatočnému počtu čitateľov
⬤ niektoré archívy zostali nepreskúmané alebo boli zničené.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
The Tragedy of Bleiburg and Viktring, 1945
Zverstvá a masové vraždy, ktoré spáchali partizánske jednotky juhoslovanskej armády Josipa Broza Tita bezprostredne po druhej svetovej vojne, nemali vo svedomí socialistickej Juhoslávie miesto. Každoročná chorvátska spomienka na obete Bleiburgu bola viackrát predmetom útokov, ktoré uskutočnil socialistický juhoslovanský štát. V zahraničí na Západe, na rakúskej pôde, sa juhoslovanská tajná služba (UDBA) neštítila zavraždiť protagonistu chorvátskej kultúry spomienok Nicolu Martinoviča ešte v roku 1975. Oficiálne dejiny boli v súlade s pevnou interpretačnou paradigmou, ktorá vyzývala na glorifikáciu antifašistického "ľudovo-oslobodzovacieho odboja". Po rozpade Juhoslávie a jej socialistického režimu v roku 1991 sa do povedomia verejnosti v Chorvátsku a Slovinsku čoraz viac dostávali identitu vytvárajúce výpovede súčasných svedkov, ktoré boli cenené najmä v exilových kruhoch v zahraničí.
V 90. rokoch 20. storočia sa v Chorvátsku vynorila spomienka, ktorú socialisticko-juhoslovanský režim potláčal - konkrétne tragédia v Bleiburgu. Situácia v Slovinsku bola podobná, pokiaľ ide o identitu a kultúru spomínania. Medzi Slovincami sú komunistické zločiny spáchané počas nepokojov známe ako dráma Viktring alebo tragédia Viktring, pomenovaná podľa najväčšieho utečeneckého tábora Slovincov. Správy o komunistických povojnových zločinoch a o nespočetných nálezoch masových hrobov začali v posledných rokoch kolovať aj v médiách nemecky hovoriacich krajín. Starostlivo preskúmaná kniha Floriana Rulitza, ktorá je teraz prvýkrát k dispozícii v angličtine, prináša korekciu historickej pamäti, ktorá bola doteraz prijímaná ako pravda. Rulitz sa zameriava na dve základné otázky. Po prvé, skutočne došlo v Korutánsku v oblastiach Ferlach/Hollenburg/Viktring a Dravograd/Poljana/Bleiburg k takzvaným "záverečným obkľučovacím bojom", ktoré viedli k vojenským víťazstvám juhoslovanskej armády? Po druhé, boli bitky po kapitulácii vedené utečencami s cieľom dosiahnuť Britmi kontrolované oblasti v Korutánsku? Aby Rulitz odpovedal na tieto otázky, predkladá podrobnú rekonštrukciu tých dní v máji 1945. Ďalej sa zaoberá otázkou vrážd na rakúskom území, ktoré boli v partizánskej literatúre zamlčované a prezentované ako obete záverečných vojenských operácií.
Táto prelomová štúdia zaujme vedcov a študentov moderných európskych dejín.