Toms G. Masaryk a Scholar and a Statesman. The Philosophical Background of His Political Views
Význam politického myslenia Tomáša G. Masaryka (1850-1937), prvého prezidenta Československa, sa zakladá na dvoch úvahách.
Prvou bol jeho obraz ako hlavného tvorcu demokratickej kultúry v medzivojnovom Československu. Druhým bol obraz ako vzoru politickej rozvážnosti a prezieravosti nielen pre východnú a strednú Európu, ale všeobecne uznávaného. Súčasníci ho nazývali "najmúdrejším Európanom súčasnosti" a "najväčším mužom v Európe".
John MacCormac, ktorý v roku 1930 písal v New York Times, videl v Masarykovi osobnosť rovnakého kalibru ako Washington, Lincoln a Wilson. Masaryk vniesol do svojej politickej činnosti prednosti hlbokého vedeckého vzdelania, ako aj náboženskú príchuť.
Leitmotívom Masarykovho intelektuálneho hľadania bola jeho túžba vytvoriť náboženský rozmer ľudskej skúsenosti. Neschopný akceptovať svoj rodný katolicizmus, či už tradičný alebo liberálny, obrátil sa na dva modernizačné prúdy v nemeckom luteránstve, ktoré odhodili tradičnú dogmatiku a liturgiu. Hlavným záujmom Zdenĕka V.
Davida je sonda do myslenia tohto človeka, ako sa odhaľuje prostredníctvom jeho filozofických a náboženských spisov, a zmapovanie jeho pozície vo vzťahu k hlavným rakúskym, britským, francúzskym a nemeckým - do istej miery aj americkým a ruským - mysliteľom, s ktorými sa vo svojich filozofických a náboženských spisoch zaoberal. Zameriava sa na myšlienkové pozadie Masarykových politických výrokov a aktivít.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)