Od druhého dňa po uzavretí prímeria sa objavovali mnohé príbehy, ktoré dokazovali, že francúzska vláda je do veľkej miery zodpovedná za vojnu; hovorilo sa, že keby bola menej podnecovala vojnu, mohla sa jej vyhnúť. S mnohými podrobnosťami, preháňaním a klamstvami sa rozprávalo o ministerských radách, na ktorých sa táto túžba po vojne prejavila.
Tieto vytrubované príbehy sa používali na ovplyvňovanie verejnej mienky: Prvé hukoty poľskej búrky už boli na obzore... Štandardný stroj na rozdrvenie vesmíru sa neúprosne dával do pohybu... To všetko dávalo ministrovi zahraničných vecí možnosť vyskúšať si odolnosť voči závrati, ktorá zmietala zaslepený národ smerom k osudu bez precedensu...
V každom hlavnom meste bzučali telefónne prístroje. Lži sa vznášali vzduchom ako blesky pred búrkou...