Hodnotenie:
Kniha získala zmiešané recenzie, ktoré ju chválili za prínos ku queer temporalite a kritickým rámcom, ale zároveň kritizovali za jej hutný akademický jazyk a vnímaný nedostatok prístupnosti. Niektorí čitatelia oceňujú dôkladnú textovú analýzu a inovatívne myšlienky, zatiaľ čo iní ju považujú za príliš zložitú a nepreniknuteľnú.
Výhody:⬤ Inteligentný a aktuálny doplnok ku kritickým diskusiám v rôznych oblastiach.
⬤ Vynikajúci príspevok k literatúre o queer temporalite.
⬤ Ponúka užitočné rámce, ako je chrononormativita a erotohistoriografia.
⬤ Silná textová analýza, ktorá podporuje autorove argumenty.
⬤ Obsahuje hutný akademický jazyk, ktorý môže odradiť bežných čitateľov.
⬤ Niektoré argumenty sú vnímané ako nejasné alebo príliš úzko zamerané.
⬤ Vnímajú sa skôr ako rozšírený riff než ako ucelený argument.
⬤ Textová analýza je kritizovaná pre nedostatok kontextu a zmysluplnej kritiky.
(na základe 5 čitateľských recenzií)
Čas zväzuje je silným argumentom, že časová a sexuálna disonancia sú navzájom prepojené a že písanie histórie môže byť stelesnené a zároveň erotické.
Elizabeth Freemanová, ktorá spochybňuje nedávny dôraz queer teórie na stratu a traumu, kladie do popredia telesnú rozkoš v prežívaní a reprezentácii času a interpretuje eklektický archív queer literatúry, filmu, videa a umenia. Skúma diela vizuálnych umelcov, ktorí sa objavili v komodifikovanom, „postfeministickom“ a „postgay“ svete.
Neakceptujú však úplne rozptýlenie politickej a kritickej moci, ktoré implikuje myšlienka, že rôzne politické a sociálne bitky boli vyhrané a teraz sú odsunuté do minulosti. Tým, že títo umelci vo svojej tvorbe uprednostňujú časové medzery a naratívne obchádzky, navrhujú spôsoby, ako dať minulosť do zmysluplného, transformatívneho vzťahu s prítomnosťou. Takéto „queer asynchrónnosti“ poskytujú príležitosti na prehodnotenie historického vedomia v erotických termínoch, čím sa stavajú proti metódam tradičnej a marxistickej historiografie.
Ústrednými pojmami Freemanovej argumentácie sú koncepty chrononormativity, využívanie času na organizovanie individuálnych ľudských tiel smerom k maximálnej produktivite; temporal drag, viscerálna príťažlivosť minulosti na údajne revolučnú prítomnosť; a erotohistoriografia, vedomé využívanie tela ako kanála a prostriedku na pochopenie minulosti. Time Binds zdôrazňuje kritiku temporality a histórie ako kľúčových pre queer politiku.
