Hodnotenie:
V recenziách sa vyzdvihuje dielo Thomas More On Statesmanship ako významné dielo o vodcovstve, ktoré ponúka cenné postrehy použiteľné v rôznych vodcovských funkciách, nielen v politike. Zdôrazňuje význam štúdia pre efektívne politické vedenie a poskytuje filozofický pohľad, ktorý presahuje konvenčné politické ideológie.
Výhody:⬤ Cenné poznatky o vodcovstve uplatniteľné v rôznych kontextoch
⬤ zdôrazňuje dôležitosť nepretržitého štúdia pre vodcov
⬤ ponúka širokú filozofickú perspektívu presahujúcu jednoduché politické nálepky.
Názov by mohol byť zavádzajúci, keďže sa zameriava na aspekty vodcovstva a mohlo by byť prospešné zmeniť jeho názov tak, aby odrážal jeho širšie uplatnenie.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Thomas More on Statesmanship
Pojem "štátnik" sa do anglického jazyka dostal v období renesancie v dôsledku rozšíreného návratu ku gréckej a rímskej klasike. K obnoveniu starovekého grécko-rímskeho pojmu štátnika najviac prispel sir Thomas More, ktorý vo svojom politickom živote dôkladne študoval Platóna a Aristotela, Cicera a Augustína. V Moreových spisoch a jeho činoch možno nájsť konzistentný a principiálny prístup k štátnosti, ktorý zdôrazňuje slobodný charakter ľudskej osoby a spája klasické a kresťanské myslenie s tým najlepším z anglickej tradície samosprávy podľa zvykového práva.
Táto štúdia je prvou, ktorá skúma Moreove kompletné diela z hľadiska jeho koncepcie štátnického myslenia a v tomto procese spája Moreov humanizmus, jeho vieru a jeho právnické a politické povolanie do uceleného príbehu. V prvej časti Gerard B. Wegemer predkladá Moreovu teóriu štátnického myslenia, pričom vychádza z celého korpusu jeho diela. V druhej časti predstavuje Moreovo chápanie literatúry a aplikuje ho na jeho knihu Utópia. V tretej časti skúma dve najkontroverznejšie udalosti v Moreovom živote: jeho zaobchádzanie s kacírmi a odmietanie poslušnosti kráľovi.
Viac prezentoval dôslednú obhajobu inštitucionálnych opatrení, ktoré sa dnes považujú za základné pre všetky demokratické vlády: právny štát, rozdelenie moci, odluka cirkvi od štátu, volené zastúpenie a chránené formy slobodnej a verejnej diskusie. Veril, že základnou úlohou štátnika je vychádzať z najhlbšieho a najdlhšie trvajúceho konsenzu národa vyjadreného v jeho literatúre a zákonoch, aby vládol so súhlasom ľudu. More bol presvedčený, že vládnuť by mal zákon, a nie jednotlivé osoby.
Táto kniha, ktorá spája literatúru, filozofiu, históriu a politiku renesancie, osloví naprieč odbormi bádateľov ranonovovekého Anglicka a každého, koho fascinuje život a doba Tomáša Mora.
Gerard B. Wegemer je autorom knihy Thomas More: (1995) a o Moreovi a jeho dobe písal pre časopisy ako Renascence, Philosophy and Rhetoric, Moreana a The Review of Politics. Získal magisterské tituly z politickej filozofie a literatúry na Boston College, resp. na Georgetowne, a doktorát z anglickej literatúry na Notre Dame. Je mimoriadnym profesorom literatúry na Univerzite v Dallase a pravidelne vyučuje a prednáša o svätom Tomášovi Morovi.
--------------------------------------------------------------------------------.
"Kniha profesora Wegemera je výnimočným interpretačným dielom. Kľúčom k jej úspechu je komplexné pochopenie Moreovho života a diela, zakorenené v hlbokom pochopení pre človeka a jeho ciele. Wegemer pokojnou a sebaistou rukou vrhá nové svetlo na Moreove názory na štátnictvo a jeho požiadavky, na vnútornú štruktúru jeho záhadného a hravého diela Utópia a na vedúce koncepcie jeho praktického politického života. Málokedy autori preukazujú takú schopnosť preskočiť priepasť kultúry a rokov, aby pochopili víziu, ktorá dáva zmysel životu a mysleniu človeka." - profesor Christopher Wolfe, Katedra politických vied, Marquette University.
Obsah.
Úvod.
I. Moreovo chápanie štátnického diela.
1. Môže rozum vládnuť slobodným?
2. Najskôr samovláda.
3. Vládnuci občania: Čo je potrebné?
II. Utópia: Hádanka štátnika.
4. Literatúra a získavanie politickej rozvahy.
5. Utópia 1 a 2: dramatizácia konkurenčných životných filozofií.
6. Utópia 1: Cicerónovo štátnické myslenie.
7. Utópia 2: Augustínovský realista.
III. Problémy v Moreovej kariére štátnika.
8. Hranice rozumu a potreba zákona.
9. Reforma nad revolúciou: Na obranu slobody.
