Thomas Hobbes a prirodzený zákon

Recenzie čitateľov

Kniha ponúka podrobnú štúdiu filozofie Thomasa Hobbesa, pričom zdôrazňuje význam prirodzeného práva v jeho myslení napriek jeho kritike predchádzajúcich tradícií. Kody Cooper argumentuje proti príliš zjednodušeným interpretáciám Hobbesa a navrhuje diferencovanejšie čítanie, ktoré odhaľuje jeho partnerstvo rozumu s vierou. Zložitý slovník a úzko zauzlené argumenty knihy však môžu pre niektorých čitateľov predstavovať problém.

⬤ Hlboko argumentuje a rozširuje chápanie Hobbesovej filozofie.
⬤ Spochybňuje mylné predstavy a príliš zjednodušené interpretácie o Hobbesovi.
⬤ Zdôrazňuje významnú úlohu prirodzeného práva v Hobbesovom diele.
⬤ Podnecuje k prehodnoteniu Hobbesových názorov na vieru a rozum.
⬤ Podporuje myšlienku, že dejiny a interpretácia by sa mali vyvíjať, najmä v intelektuálnych dejinách.

⬤ Zložitá slovná zásoba môže byť pre niektorých čitateľov odstrašujúca.
⬤ Argumenty môžu byť úzko previazané, čo môže viesť k zmätku.
⬤ Vyžaduje si značné úsilie a základné znalosti, aby ste plne pochopili myšlienky.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Thomas Hobbes and the Natural Law

Obsah knihy:

Bola Hobbesova morálna a politická teória väčšinou jeho čitateľov interpretovaná zásadne nesprávne? Od kritiky Johna Bramhalla sa Hobbes vo všeobecnosti považuje za autora morálnej a politickej teórie, ktorá je protikladná klasickej teórii prirodzeného práva. Kody W.

Cooper spochybňuje túto tradičnú interpretáciu Hobbesa v knihe Thomas Hobbes a prirodzený zákon. Hobbes potvrdzuje dve základné tézy klasickej teórie prirodzeného práva: schopnosť praktického rozumu chápať zrozumiteľné dobrá alebo dôvody konania a právne záväzný charakter praktických požiadaviek nevyhnutných na dosiahnutie ľudského rozkvetu. Hobbesov nový prínos spočíva najmä vo formulácii tenkej teórie dobra.

Táto kniha sa snaží dokázať, že Hobbes má s aristotelovsko-tomistickou tradíciou filozofie prirodzeného práva viac spoločného, ako sa doteraz uznávalo. Podľa Coopera Hobbes potvrdzuje realistickú filozofiu, ako aj biblické zjavenie ako základ svojej filozoficko-teologickej antropológie a svojej morálnej a občianskej vedy.

Okrem toho Cooper tvrdí, že Hobbesovo myslenie, hoci je v dôležitých ohľadoch transformatívne, má aj dôležité štrukturálne kontinuity s aristotelovsko-tomistickou tradíciou praktického rozumu, teológie, sociálnej ontológie a práva. Z tejto štúdie vyplýva diferencované hodnotenie Hobbesovho miesta v tradícii prirodzeného práva ako formulátora prirodzenoprávneho liberalizmu.

Táto kniha osloví politických teoretikov a filozofov a bude zaujímavá najmä pre znalcov Hobbesa a teoretikov prirodzeného práva.