The Sugar Masters: Cukrovarníci: plantážnici a otroci v trstinovom svete Louisiany v rokoch 1820 - 1860

Recenzie čitateľov

Kniha poskytuje dobre preskúmaný a podrobný opis hospodárstva cukrových plantáží v Louisiane so zameraním na historický kontext otroctva a jeho následkov. Názory na knihu sa však značne líšia, niektorí chvália jej hĺbku a dôkladnosť, iní ju kritizujú za údajnú zaujatosť a nedostatok pútavého rozprávania.

⬤ Dobre spracovaný výskum s rozsiahlymi citáciami
⬤ Ponúka podrobný a informatívny pohľad na ekonomické motivácie majiteľov plantáží
⬤ Zdôrazňuje boj otrokov o osobnú a ekonomickú nezávislosť
⬤ Poskytuje jedinečný kontext louisianskej cukrovej ekonomiky v porovnaní s inými regiónmi.

⬤ Organizácia môže byť neprehľadná, čo spôsobuje, že tok rozprávania je zmätočný
⬤ Niektorí recenzenti považujú písanie za opakujúce sa a nudné
⬤ Kritizovaný za zobrazenie zaujatého pohľadu na rasovú dynamiku a život na plantážach
⬤ Obvinenia z preceňovania negatívnych aspektov historického rozprávania.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Sugar Masters: Planters and Slaves in Louisiana's Cane World, 1820--1860

Obsah knihy:

Kniha The Sugar Masters sa zameriava na vzťahy medzi pánmi a otrokmi v krajine s cukrovou trstinou v Louisiane v predveľkonočnom období a skúma, ako sa moderné kapitalistické zmýšľanie plantážnikov spojilo so starými paternalistickými postojmi a vytvorilo jeden z najzákernejších utláčateľských pracovných systémov na Juhu. Ako autor Richard Follett názorne ukazuje, poľnohospodársky raj prosperujúcich louisianských polí s cukrovou trstinou bol pre otrokov neúnosne drahý.

Vďaka technologickým a obchodným inováciám boli plantážnici cukru v polovici storočia vzorom kapitalistického podnikania. Tajomstvo ich pôsobivého úspechu však spočívalo predovšetkým v riadení práce. Follett vysvetľuje, ako výmenou za zvýšenú produktivitu a efektívnosť ponúkali svojim otrokom rôzne stimuly, ako napríklad väčšiu samostatnosť, lepšie ubytovanie a dokonca aj finančnú odmenu.

Tieto materiálne výhody však boli len krátkodobé. Podľa Folletta mnohí z louisianskej cukrovarníckej elity prezentovali svoje stimuly "fasádou otcovskej reciprocity", ktorá zdanlivo spájala záujmy otrokov so zdanlivou dobrou vôľou pánov, ale v skutočnosti sa majitelia snažili kontrolovať každý aspekt života otrokov, od reprodukcie až po voľný príjem.

Otroci na tento prejav paternalizmu reagovali snahou o posilnenie svojich práv v otroctve, ale neustále vyjednávanie vždy viedlo ku kompromisom z ich strany a vyčerpávajúce výrobné tempo sa nikdy nezmenšilo. Jediný ústupok od požiadaviek svojich pánov spočíval v tom, že si vytvorili vlastnú spoločnosť vrátane náboženstva, voľného času a obchodu. Až donedávna sa vedci pozerali na plantážnikov buď ako na paternalistických pánov, ktorí sa vyhýbali trhovým hodnotám, alebo ako na podnikateľov, ktorí sa usilovali o obchodný úspech.

Follett ponúka nový pohľad na cukrovarníckych majstrov ako na ľudí, ktorí si osvojili kapitalistický trh aj sociálnu ideológiu založenú na hierarchii, cti a paternalizme. Jeho ohromujúca syntéza empirického výskumu, demografickej štúdie a sociálnej a kultúrnej histórie stanovuje nový štandard pre túto tému.