Problém duše a tela patril medzi najkontroverznejšie otázky, o ktorých sa diskutovalo v Európe v 13. storočí, a pozornosť sa mu venuje aj dnes, keď je snaha o pochopenie ľudskej identity čoraz naliehavejšia.
To, čo robilo diskusiu o tomto probléme v scholastickom období mimoriadne zaujímavou, bolo napätie medzi tradičnými dualistickými doktrínami a rastúcou potrebou potvrdiť jednotu ľudskej bytosti. Táto diskusia sa často interpretuje ako konflikt medzi novou filozofiou, ktorú sprostredkúvajú znovuobjavené diela Aristotela a jeho nasledovníkov, a doktrinálnymi požiadavkami, najmä vierou v nesmrteľnosť duše. Dôkladné preskúmanie parížskych textov, ktoré vznikli približne v rokoch 1150 až 1260, však vedie k prekvapujúcim záverom.
V knihe Problém duše a tela v Paríži, cca 1200 - 1250, štúdium a vydanie niektorých málo známych textov Hugha zo St-Cher a jeho súčasníkov, od Gilberta z Poitiers až po Tomáša Akvinského, odhaľuje mimoriadne bohatý a pestrý obraz vtedajšej parížskej antropologickej diskusie. Táto kniha tiež ponúka príležitosť prehodnotiť niektoré zaužívané názory týkajúce sa stredovekej filozofie, ako napríklad presvedčenie, že pojem osoby nehral v antropologických sporoch žiadnu významnú úlohu.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)