Hodnotenie:
Kniha „The Orb“ je vysoko hodnotená pre pútavý príbeh, dobre rozvinuté postavy a živé opisy. Čitateľom sa páčilo spojenie akcie, tajomstva a priateľstva a opisovali ju ako zábavné a pútavé čítanie. Kniha oslovila čitateľov beletrie aj literatúry faktu, pričom mnohí si pre jej napínavosť želajú pokračovanie. Niektorí kritici však spomínajú, že koniec sa im zdal byť unáhlený.
Výhody:⬤ Pútavé a zábavné rozprávanie
⬤ dobre napísané so živými opismi
⬤ dobre rozvinuté postavy
⬤ dobrá zmes akcie, tajomstva a priateľstva
⬤ osloví široké spektrum čitateľov
⬤ zanechá čitateľov, ktorí chcú ďalšie pokračovanie.
Niektorí čitatelia mali pocit, že záver bol trochu uponáhľaný; úvodné kapitoly môžu byť trochu rozkúskované, kým príbeh dobre plynie.
(na základe 24 čitateľských recenzií)
Od vojny prenasledujú Jakea MacCorkla nezodpovedané otázky. Životom prepláva v plochej rutine bez emócií medzi domovom svojho otca a vojenskou nemocnicou... až kým sa mu nezačnú snívať sny.
Pri raňajkách o nich vtipkuje so svojím otcom. Reakcia nie je taká, akú očakával. Bez vysvetlenia mu otec povie: "Musíme sa porozprávať."
Keď jeho otec zomrie pri automobilovej nehode, Jake je zdrvený.
V závete mu otec odkazuje tisíce akrov v pohorí Severná Georgia so železnými výhradami: nikdy nevyrúbe strom, nepostaví cestu a nikdy ich nepredá. Právnik nič nevie. V ručne písanom liste ho otec požiada o láskavosť: "Rozsypte môj popol na pozemok", po ktorom nasleduje jediná zaujímavá narážka: "Zažite to na vlastnej koži".
Kvôli otcovi sa Jake vyberie na pozemok v horách. Ako armádny ranger by mala byť cesta za rozsypaním otcovho popola jednoduchou úlohou, ale nie je. Cesty sa objavujú a miznú a zdá sa, že les sa sprisahal, aby mu prekazil plány.
Po vyčerpávajúcich hodinách predierania sa lesom mu hypnotizujúci šum rieky a zmiešané pocity z cesty ukradli hodiny. Stál na skale v rieke, odskrutkoval uzáver urny, obrátil sa tvárou k prúdu a zdvihol kanister vysoko k ubúdajúcemu slnku. V hrdle mu narástla hrča.
"Mám ťa rád, otec.".
Popol sa rozptýlil. Poryv vetra mu víril popol do tváre. Nevidel, po jeho pravici sa v listoch šuchotalo čosi veľké, neďaleko. Do očí si špliechol vodu. Videnie sa mu rozmazalo, snažil sa vidieť. Na oboch stranách rieky stáli stovky ľudí. Kanister cinkol o skaly. Odhrnul si z tváre štrkovitú vodu.
Istý si svojím šialenstvom, cez noc sa ukryl v malej jaskyni. Zaspáva za šumenia hučiacej rieky a ráno zistí, že zadná časť jaskyne je otvorená a odhaľuje cestu do srdca hory. Mal by vstúpiť? Má to zažiť na vlastnej koži, alebo utiecť? Tak či onak, Jakeov život a osud sa navždy zmenia.
