The Byrds' the Notorious Byrd Brothers

Recenzie čitateľov

Kniha ponúka vášnivý a podrobný prieskum albumu The Byrds, The Notorious Byrd Brothers, ktorý napísal Ric Menck. Autor poskytuje zmes osobných spomienok, historických súvislostí a analýzy skladby po skladbe. Hoci je kniha obľúbená pre svoje nadšenie a nové pohľady na album, čelí kritike pre početné preklepy a nedostatok podstatných nových informácií pre dlhoročných fanúšikov.

⬤ Nadšené a vášnivé písanie, ktoré rezonuje s fanúšikmi.
⬤ Podrobná analýza jednotlivých skladieb a historický kontext.
⬤ Prístupným štýlom oslovuje dlhoročných fanúšikov aj nováčikov.
⬤ Účinne oživuje záujem o album a jeho kontext v histórii Byrds.

⬤ Množstvo preklepov a gramatických chýb, ktoré bránia čítaniu.
⬤ Chýbajú podstatné nové poznatky alebo originálny výskum pre znalejších fanúšikov.
⬤ Niektoré osobné anekdoty a spomienky sú považované za neinšpiratívne alebo zbytočné.
⬤ Kritici poukazujú na nedostatočnú hĺbku analýzy procesu nahrávania albumu.

(na základe 25 čitateľských recenzií)

Obsah knihy:

V čase, keď Roger McGuinn, David Crosby, Chris Hillman a Michael Clarke vstúpili do štúdia, aby začali pracovať na tomto albume, sa už v podstate rozpadali vo švíkoch. Pieseň "Ladyfriend", ktorú napísal Crosby, práve neuspela ako singel v rebríčkoch napriek tomu, že za jej vydanie tvrdo loboval.

To - spolu so skutočnosťou, že počas ich vystúpenia na Monterey Pop Festivale predniesol na pódiu politický prejav, ktorý zvyšok kapely považoval za trápny, a nasledujúci deň si sadol ku konkurenčnej skupine Buffalo Springfield - priviedlo najmä McGuinna a Hillmana na pokraj ich trpezlivosti. Potom Crosby pri nahrávaní albumu Notorious predstavil pieseň "Triad", ktorá bola napísaná o trojici, a hoci McGuinn a Hillman neochotne súhlasili s jej nahrávaním, neskôr sa rozhodli namiesto nej zaradiť na album menej kontroverzné popové číslo Goffina a Kinga s názvom "Goin' Back". Crosby vyhlásil, že pieseň je banálna a odmietol v nej spievať.

Po niekoľkých príliš častých štúdiových vzplanutiach McGuinn a Hillman napokon vo svojich Jaguároch vyrazili do Hollywood Hills a Crosbyho na mieste vyhodili. V tomto období bol zamyslený aj bubeník Michael Clarke, ktorý počas nahrávania vždy znášal hlavnú ťarchu hnevu ostatných členov kapely.

Hudobne bol zďaleka najmenej zdatným členom kapely, a keď mu navrhli, aby si na skrášlenie niektorých skladieb prizval štúdiového bubeníka (Jima Gordona, neskôr známeho z kapely Derek & the Dominos), napokon vyhlásil, že už toho má dosť, a presťahoval sa na Havaj, aby sa úplne vzdialil od hudobnej scény. McGuinnovi a Hillmanovi teda zostalo dať dokopy album s pomocou producenta Garyho Ushera (známeho svojou prácou s Brianom Wilsonom, Millenium, Sagittarius a mnohými ďalšími).

To, že sa z neho stal jeden z rozhodujúcich albumov psychedelického popu 60. rokov, bolo buď šťastím, alebo dôkazom odhodlania McGuinna a Hillmana dokázať, že na vytvorenie svojho majstrovského diela nepotrebovali Crosbyho pomoc.