Hodnotenie:
Kniha ponúka hĺbkové skúmanie teurgických praktík a filozofií v interpretácii neoplatonikov, pričom spája starogrécke myslenie s moderným chápaním mágie a okultizmu. Skúma úlohu zasvätenia a koncepciu duše v rôznych tradíciách vrátane súvislostí s homérskymi eposmi a interpretáciami teurgických symbolov.
Výhody:Kniha je podrobná a dobre preskúmaná a poskytuje jedinečný pohľad na teurgiu cez prizmu neoplatónskej filozofie. Účinne prepája historický kontext s praktickými aplikáciami, vďaka čomu je nevyhnutným čítaním pre tých, ktorí sa zaujímajú o okultizmus, históriu a kresťanstvo. Autor ponúka myšlienkovo podnetné koncepty a hlbokú analýzu ezoterických korešpondencií.
Nevýhody:Komplexnosť obsahu môže byť pre náhodných čitateľov alebo tých, ktorí sa v tejto problematike nevyznajú, ohromujúca. Niektoré pojmy si môžu vyžadovať dôkladné zváženie a predchádzajúce znalosti súvisiacich disciplín, čo môže spôsobiť, že bude menej prístupná.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Theurgy: Theory and Practice: The Mysteries of the Ascent to the Divine
Spája magickú prax teurgie s časmi Homéra
- Skúma mnohé teurgické témy a udalosti v Odysei a Iliade.
- Analyzuje spisy neoplatonikov Porfýria a Prokla a ukazuje, ako obaja opisujú technickú rituálnu prax teurgie v homérskych termínoch.
- Skúma metódy telestikē, formu teurgickej animácie sochy a techniky na zbožštenie duše, a to, ako je teurgia podobná šamanskému letu duše.
Teurgia, prvýkrát definovaná v chaldejských veštbách z 2. storočia, je staroveká magická prax, ktorou praktizujúci divinizovali dušu a dosahovali mystické spojenie s božstvom, Demiurgom alebo Jediným.
V tejto podrobnej štúdii P. D. Newman posúva korene teurgie až do obdobia pred Homérom. Ukazuje, že chaldejské veštby boli napísané nielen v homérskej gréčtine, ale aj v daktylskom hexametri, teda v rovnakom metre ako Homérove eposy. Autor spája grécke šamanské praktiky neskorej archaiky s teurgickými obradmi neskorej antiky a vysvetľuje, ako možno anabasis, vzostup duše, aj katabasis, zostup duše, považovať za odrody šamanského letu duše a ako tieto praktiky existovali v starogréckej kultúre pred prílevom šamanského vplyvu z Trácie a hyperborejského severu.
Autor skúma mnohé teurgické témy a symbolické udalosti v Odysei a Iliade vrátane slávnej Odyseovej cesty do Hádu a udalosti s Patroklosovým pohrebným žalárom. Predkladá podrobnú analýzu diela O jaskyni nýmf, Porfýriovho komentára k Homérovej Odysei, ako aj podrobný pohľad na Proklovo symbolické čítanie Homérovej Iliady, pričom ukazuje, ako obaja títo neoplatonici opisujú filozofickú teóriu a technickú rituálnu prax teurgie. Na príklade Chaldejských veštieb Newman podrobne skúma metódy telestikē, formy teurgického oživovania sôch, pričom túto prax spája so staroegyptskými a gréckymi tradíciami, ako aj s teurgickými technikami zbožštenia duše.
Newmanova štúdia odhaľuje, že teurgické umenie je oveľa staršie ako druhé storočie, a skúma nielen filozofickú teóriu teurgie, ale aj skutočné rituálne praktiky teurgov, ako ich opísali vlastnými slovami.
