Táto práca analyzuje čílske právno-politické inštitúcie a ich schopnosť presadzovať medzinárodne uznávané základné práva pôvodného obyvateľstva.
Na tento účel autor historicky kontextualizuje vzťah medzi domorodými národmi a štátmi španielskej Ameriky a ukazuje, že konštantou bolo ich podriadenie sa právnemu systému, ktorý popieral rozmanitosť a uprednostňoval uzurpáciu a/alebo zmenšovanie domorodých území. Ďalej sa zaoberá otázkou obsahu a legitímnosti požiadavky pôvodných obyvateľov na územie a autonómiu, pričom skúma argumenty, ktoré na podporu svojich požiadaviek predložili samotní pôvodní obyvatelia, sociológovia a filozofi.
Nakoniec článok analyzuje čílsky ústavný rámec a jeho schopnosť prispôsobiť sa nedávnemu vývoju medzinárodného práva v oblasti ľudských práv pôvodného obyvateľstva.