Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
A Theory of Wonder: Evolution, Brain and the Radical Nature of Science
Cieľom projektu "Teória úžasu" je určiť najlepší spôsob, ako môže veda uspokojiť náš zmysel pre údiv pri skúmaní sveta. Empirizmus nám hovorí, že veda je úspešná, pretože sa riadi vedeckou metódou: Pozorovanie posudzuje teóriu - podporuje ju alebo ju odmieta.
Veľké zásluhy sa pripisujú vynálezcovi tejto metódy Galileovi, ale keď nás historicky zmýšľajúci filozofi vedy ako Kuhn a Feyerabend upozornili na to, čo Galilei skutočne napísal a urobil, boli sme šokovaní, keď sme zistili, že Galilei namiesto toho vrazil dýku do srdca empirizmu; zničil rozdiel medzi teóriou a pozorovaním. Obyčajné fakty, ako napríklad vertikálny pád kameňa, vylučovali pohyb Zeme. Aby sme však mohli dospieť k záveru, že kameň naozaj padá vertikálne, musíme predpokladať, že Zem sa nepohybuje. Ak sa pohybuje, potom sa kameň len "zdá", že padá vertikálne. Galileo potom nahradil "fakty" proti pohybu Zeme "faktami", ktoré takýto pohyb zahŕňali. Tento proces je typický počas vedeckých revolúcií.
Dobrou stratégiou pre vedu je vypracovať radikálne alternatívy a na ich základe prehodnotiť, čo sa považuje za dôkaz. Feyerabend bol za tento návrh označený za iracionálneho; ale pohľad na vedeckú prax z hľadiska evolúcie a neurovedy ukazuje, že tento návrh je naopak veľmi rozumný, a navyše vysvetľuje, prečo veda najlepšie funguje ako radikálna forma poznania. Vedie tiež k rozumnej biologickej forme relatívnej pravdy, pričom predbežné návrhy vedú k vzrušujúcim diskusiám s ďalšími bádateľmi v oblasti filozofie vedy.
Táto kniha bude zaujímavá najmä pre vysokoškolských študentov, vyučujúcich a výskumníkov v oblasti histórie alebo filozofie vedy, ako aj pre tých, ktorí sa všeobecne zaujímajú o povahu vedy.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)