Hodnotenie:
Recenzie na knihu Daryla Sandersa s názvom That Thin Wild Mercury Sound: Dylan, Nashville, and the Making of Blonde on Blonde“, vyzdvihujú jeho hĺbkový výskum vzniku kultového albumu Boba Dylana ‚Blonde on Blonde‘. Kniha je oceňovaná za dôkladný výskum, podrobné opisy nahrávacích sedení a poznatky o nashvillských hudobníkoch, ktorí zohrali kľúčovú úlohu pri formovaní zvuku albumu. Čitatelia oceňujú bohatý kontext Dylanovej tvorby a historický význam nahrávania.
Výhody:⬤ Starostlivo preskúmané a dobre podložené
⬤ Poskytuje podrobné opisy nahrávacích sedení
⬤ Ponúka pohľad na Dylanov proces písania
⬤ Vyzdvihuje prínos nashvillských session hudobníkov
⬤ Pútavá a dobre napísaná próza
⬤ Vyzýva čitateľov, aby popri čítaní prežívali hudbu
⬤ Prehlbuje pochopenie albumu a jeho vplyvu na rockovú hudbu.
⬤ Niektorí čitatelia považovali časti o hudobníkoch za ohromujúce
⬤ Nie všetci mali pocit, že priniesli nové poznatky o Dylanovej hudbe
⬤ Niekoľko z nich poznamenalo, že niektoré časti boli menej pútavé ako iné, najmä neskoršie kapitoly
⬤ Kniha môže osloviť predovšetkým hlbokých fanúšikov Dylana alebo nadšencov histórie než bežných čitateľov.
(na základe 60 čitateľských recenzií)
That Thin, Wild Mercury Sound: Dylan, Nashville, and the Making of Blonde on Blonde
Tenký, divoký zvuk Merkúra je definitívnym spracovaním opusu Boba Dylana Blonde on Blonde, ktoré nielenže poskytuje najrozsiahlejší opis nahrávania, pri ktorom vznikol tento prelomový album, ale tiež uvádza na pravú mieru mnohé dezinformácie, ktoré sprevádzali príbeh o tom, ako toto majstrovské dielo vzniklo.
Obsahuje mnoho nových detailov a výpovedí očitých svedkov, ktoré neboli doteraz publikované, ako aj nadšené informácie o nashvillských kočkách, ktoré pomohli Dylanovi dosiahnuť vzácne umelecké vrcholy, a skúma trvalý vplyv prvého rockového dvojalbumu. Daryl Sanders na základe vyčerpávajúceho výskumu a hĺbkových rozhovorov s producentom, sessionovými hudobníkmi, štúdiovým personálom, manažérmi a ďalšími osobami opisuje cestu, ktorá Dylana viedla z New Yorku do Nashvillu pri hľadaní „toho tenkého, divokého zvuku ortuti“.
Ako povedal Dylan v roku 1978 pre Playboy, najbližšie k zachyteniu tohto zvuku bol počas nahrávania albumu Blonde on Blonde, kde hlas generácie podporili hudobníci najvyššej triedy.