Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha sa zaoberá temnou stránkou populárnej hudby a skúma jej prepojenie s násilím v minulosti a v súčasnom kontexte. Venuje sa rôznym žánrom, násilným incidentom na koncertoch, ako aj psychologickým účinkom, ktoré môže mať hudba na poslucháčov. Autori navrhujú analýzu podnecovania násilia prostredníctvom hudby, ako aj emocionálneho vzrušenia, ktoré môže vyvolávať. Rozoberajú aj politické dôsledky týkajúce sa hlasnej hudby a jej potenciálnych dôsledkov. Hoci je práca chvályhodná pre svoje postrehy, nemusí úplne zachytiť širší rozsah povahy populárnej hudby.
Výhody:Kniha ponúka dôkladné teoretické a historické skúmanie súvislostí medzi hudbou a násilím. Obsahuje množstvo príkladov vrátane menej známych incidentov z Austrálie. Rozlišovanie medzi „podnecovaním“ a „vzbudzovaním“ dodáva analýze hĺbku. Poukazuje na dôležité sociálne otázky týkajúce sa úlohy hudby pri podnecovaní násilia a jej vplyvu na poslucháčov.
Nevýhody:Niektorí recenzenti sa domnievajú, že autori plne nechápu všetky dôsledky fenoménu populárnej hudby. Existujú obavy, že kniha môže príliš zjednodušiť zložité vzťahy tým, že sa zameriava predovšetkým na „temnú stranu“, namiesto toho, aby uznala vzájomné súvislosti v širšom kontexte.
(na základe 1 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Dark Side of the Tune: Popular Music and Violence
Obsah knihy:
Táto kniha je napísaná proti akademicky dominantnému, ale zjednodušenému romantizovaniu populárnej hudby ako pozitívnej sily a zameriava sa na "temnú stránku" tejto témy. Ide o priekopnícke skúmanie spôsobov, akými sa populárna hudba využíva v súvislosti s násilím, a to od zdanlivo náhodného vzťahu až po vzťah, v ktorom sa hudba výslovne používa ako nástroj násilia.
Predbežný prehľad fyziologických a kognitívnych základov zvukov/počúvania, ktoré sú charakteristické v rámci senzoriky, odhaľuje najmä ich potenciál pre organické a psychické násilie. Štúdia následne vypracúva pracovné definície kľúčových pojmov (vrátane problematickej myšlienky "populárneho") na účely tohto skúmania a poskytuje historický prehľad príkladov prepojenia hudby a násilia od (pred)biblických čias až po koniec 19. storočia.
Druhá polovica knihy sa zameriava na modernú éru, ktorá je v tomto prípade poznačená vznikom technológií, pomocou ktorých možno hudbu elektronicky rozširovať, vytvárať a šíriť, počnúc nástupom zvukového záznamu zo 70. rokov 19.
storočia a končiac audiointernetom a ďalšími súčasnými audiotechnológiami. Johnson a Cloonan tvrdia, že tieto technológie zmenili potenciál hudby sprostredkovať kultúrne konfrontácie z lokálnych na globálne, najmä prostredníctvom násilia. Autori predstavujú taxonómiu prípadov spojenia medzi populárnou hudbou a násilím cez čoraz intenzívnejšie formy tohto vzťahu až po aktuálne príklady hudby a mučenia, vrátane tých v Bosne, Dárfúre a zo strany amerických síl v Iraku a v zálive Guantanamo.
Nejde však len o sled údajov, ale o argumentačnú syntézu. V záverečnej časti sa preto diskutuje o dôsledkoch tohto prepojenia pre samotné štúdium populárnej hudby, ako aj pre kultúrnu politiku a reguláciu, etiku občianstva a argumenty o ľudských právach.
