Technológia písania v Japonsku Meidži: Mediálne dejiny modernej japonskej literatúry a vizuálnej kultúry

Recenzie čitateľov

Kniha poskytuje dobrý úvod do vývoja technológií a médií v Japonsku Meidži, ale má problémy s prevedením a presnosťou, najmä v preložených citáciách. Pokúša sa prezentovať nové myšlienky o transmediálnych režimoch a vývoji literárneho realizmu, často sa však uchyľuje k otrepaným príbehom. Hoci má cenné postrehy, možno ju považovať za úvodný počin s mnohými nedostatkami.

⬤ Dobrý úvodný zdroj k jazykovému, mediálnemu a literárnemu diskurzu Meidži
⬤ predstavuje zaujímavé myšlienky o transmediálnych režimoch a vzťahu medzi médiami a literárnym realizmom
⬤ obsahuje poučné diskusie o umení ústneho podania a vizuálnych médiách.

⬤ Frustrujúco nedbalé prevedenie s veľkými chybami v preložených citáciách
⬤ reprodukuje unavené príbehy o realizme a vernakularizácii
⬤ hojne používa teoretický žargón, ktorý môže čitateľov zmiasť
⬤ prezentuje nepriaznivé čítanie iných vedeckých prác, čím podkopáva svoje hlavné argumenty
⬤ výsledkom je celkovo neúplný prehľad.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Writing Technology in Meiji Japan: A Media History of Modern Japanese Literature and Visual Culture

Obsah knihy:

Kniha Technológia písania v Japonsku Meidži odvážne prehodnocuje počiatky moderného japonského jazyka, literatúry a vizuálnej kultúry z pohľadu dejín médií.

Na základe metodologických poznatkov Friedricha Kittlera a rozsiahleho archívneho výskumu Seth Jacobowitz skúma celý rad epistemických transformácií v ére Meidži (1868 - 1912), od vzniku komunikačných sietí, ako sú telegraf a pošta, až po diskusie o národnom jazyku a reforme písma. Dokumentuje meniace sa diskurzívne praktiky a konceptuálne konštelácie, ktoré pretvárali verbálne, vizuálne a literárne režimy z éry Tokugawa.

Tieto zmeny vyvrcholili objavením nového verbálneho literárneho štýlu z tesnopisných prepisov divadelných príbehov (rakugo), ktorý následne obhajovali významní spisovatelia ako Masaoka Shiki a Natsume Sōseki ako základ nového spôsobu transparentne objektívneho, "transkripčného" realizmu. Zrod modernej japonskej literatúry sa teda neodohráva len v samotnej skratke, ale v rámci vznikajúcich multimediálnych kanálov, ktoré prichádzali zo Západu. Táto kniha predstavuje prvú systematickú štúdiu o spôsoboch, akými mediálne a inskripčné technológie dostupné v Japonsku na prahu jeho modernizácie na prelome 19.

a 20. storočia formovali a uvádzali do života modernú japonskú literatúru.