Tayma' I: Archeologický výskum, paleoprostredie, kultúrne kontakty

Pôvodný názov:

Tayma' I: Archaeological Exploration, Palaeoenvironment, Cultural Contacts

Obsah knihy:

Archeologické výskumy v severozápadnej časti Arabského polostrova sa za posledných 15 rokov zintenzívnili. Jednou z hlavných lokalít v tomto regióne je staroveká oáza Tajma, známa ako obchodné centrum na takzvanej kadidlovej ceste spájajúcej južnú Arábiu s východným Stredomorím.

V súvislosti s týmto novým výskumom sa od roku 2004 v rámci multidisciplinárneho projektu Komisie pre cestovný ruch a národné dedičstvo Saudskej Arábie (SCTH) a Orientálneho oddelenia Nemeckého archeologického inštitútu (DAI) skúma archeológia a staroveké prostredie oázy Tayma'. Hlavným cieľom tohto projektu bolo vypracovanie nových perspektív lokality a regiónu, ktoré sa vyznačujú rozpracovaním miestnych sociokultúrnych a hospodárskych súvislostí. Doteraz bola Tayma' známa najmä z exogénnych zdrojov.

Predkladaný zväzok je prvým zo série publikácií saudsko-nemeckého archeologického projektu a zameriava sa na tri základné aspekty výskumu v oáze Tayma': súčasný archeologický výskum oázy sa dáva do súvislostí s predchádzajúcimi a prebiehajúcimi výskumami v regióne a zároveň ponúka prvý prehľad dejín osídlenia lokality, ktoré sa mohlo začať už pred viac ako 6 000 rokmi.

Nové informácie o paleoprostredí poskytla multiproxy analýza sedimentov z paleolesa bezprostredne severne od osady. Výsledky naznačujú, že v tomto regióne sa na začiatku holocénu vyskytovalo vlhké obdobie, ktoré je kratšie ako tzv.

africké vlhké obdobie. Náhla aridizácia okolo 8 ka BP, známa z iných oblastí Blízkeho východu, je doložená aj v severozápadnej Arábii. Rekonštrukcia minulej vegetácie lokality a jej okolia dokazuje, že pestovanie oázy v Tayma' sa začalo v 5.

tisícročí pred n. l. pestovaním hrozna a fíg, a nie datľovej palmy.

Podľa hydrologických výskumov vodných zdrojov boli hlavným zdrojom miestneho zásobovania vodou podzemné vodonosné vrstvy. Využívali sa prostredníctvom studní, z ktorých niektoré boli identifikované v oblasti starovekej oázy.

Napokon, od čias prvých cestovateľov do severozápadnej Arábie sa v záznamoch z lokality, ktorú desať rokov obýval posledný babylonský kráľ Nabonidus (556 - 539 pred n. l.), pozorovali dôkazy o kultúrnych kontaktoch. Historicko-archeologická esej o Egypte a Arábii, ako aj štúdia o nejednoznačných vzťahoch medzi Asýriou a Arábiou - charakterizovaných konfliktom a obchodom - vrhajú nové svetlo na zahraničné vzťahy starovekej Tajmy".