Tattoos & Tequila - Do pekla a späť s jedným z najznámejších rockových frontmanov

Recenzie čitateľov

Kniha ponúka zábavný a pútavý pohľad na život Vincea Neila, ktorý zaujme najmä fanúšikov skupiny Motley Crue. Niektorí čitatelia obdivujú prehľad a rozprávanie príbehu, iní kritizujú štýl písania a majú pocit, že v porovnaní s inými rockovými biografiami jej chýba hĺbka.

⬤ Dobre napísaný a zábavný príbeh
⬤ poskytuje pohľad na perspektívu Vincea Neila
⬤ príjemný pre fanúšikov Motley Crue
⬤ pútavé anekdoty o začiatkoch kapely
⬤ včasné dodanie a produkt podľa opisu.

⬤ Niektorým čitateľom sa nepáči štýl písania
⬤ úvodné kapitoly môžu čitateľov odradiť nechutnými príbehmi
⬤ chýba hĺbka a hĺbanie duše, ktoré nájdeme v iných knihách, ako napríklad „Špina“
⬤ zameriava sa vo veľkej miere na párty a neresti, čo môže pôsobiť povrchne.

(na základe 50 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Tattoos & Tequila - To Hell and Back With One Of Rock's Most Notorious Frontmen

Obsah knihy:

„Takže kde začneme? Pamätám si, že keď sme robili knihu The Dirt, rozhovor so mnou robili v The Grand Havana Room v Beverly Hills. Veľa ľudí hovorí, že v knihe The Dirt som toho veľa nepovedal. Asi je to pravda. Nečítal som ju. Nie som až taký veľký rozprávač. Niektorí ľudia dokážu k*rva rozprávať... v okamihu spotrebujú všetok kyslík v miestnosti. Ja nemám tendenciu púšťať si ústa na špacír. Je to na h*vno. Všetky tie roky na odvykačke a v poradni... Liečba rozprávaním? Nemôžem povedať, že by som z toho mal až tak veľa. Celá tá liečba a už by som mal byť vyliečený, nemyslíte? Všetko to rozprávanie...

Takže mi prepáčte, ak je pre mňa trochu ťažké rozrezať si žilu a nechať svoju krv pre vás rozprúdiť červenú po celej tejto stránke. Budem sa s tebou biť alebo ťa š*kať, ale je pravdepodobné, že sa mi bude ťažko sedieť a rozprávať sa s tebou. Poviem ti jedno - nechýba mi, aby som sa zhúlil alebo opil. Vôbec mi to nechýba.

Vojnové príbehy. Vojnové zranenia. Ja viem, ja viem. Staré rockové hviezdy padajú ťažko. Mám štyridsaťdeväť rokov. Meriam meter deväťdesiat, 170. So spandexom je koniec. Mám za sebou tri plastické operácie. Napriek tomu, kto si myslíš, že si viac užije, ja alebo ty? Ale čas mení človeka. Už mi nie je dvadsaťjeden.

Je zázrak, že sme vôbec prežili. Fľaša Jacka Daniel's a nevarené párky v rožku nie sú veľmi vyváženou stravou. Všetci máme veľké šťastie, že sme sa nezabili. Možno to vyzerá, že sme sa o to snažili, ale ak mám hovoriť za seba, smrť nikdy nebola mojím zámerom. Chcel som sa len cítiť dobre, viete? Hľadal som len to nakopnutie, to vzrušenie...

V týchto dňoch musím riadiť firmy. Mám rád akciu. Niečo, čo vám rozbúši srdce. Je to zdravšie ako striekačka plná kokaínového prášku, ako som to robil v roku 81 s mojou priateľkou Lovey, to je isté...

Ale musíš uznať... že o tých časoch je oveľa zábavnejšie rozprávať...“