Tantra veľkého oslobodenia [Mahanirvana Tantra]

Recenzie čitateľov

Mahánirvána Tantra veľkého oslobodenia je oceňovaná za komplexný prehľad tantry a hinduistickej filozofie. Preklad sira Johna Woodroffa je uznávaný pre svoju hĺbku a autenticitu, ktorá priťahuje vedcov aj duchovných hľadačov. Kniha je však kritizovaná pre svoju zložitosť a občasnú zahltenosť obsahom, čo môže odrádzať od praktického použitia.

** Považovaná za jednu z najlepších tantrických kníh v angličtine ** Poskytuje dobrý prehľad o tantre a hinduizme ** Obsahuje dôkladný úvod do indickej filozofie ** Autoritatívny preklad uznávaného vedca ** Pútavý a zábavný obsah s jasnými momentmi

** Slabá kvalita väzby, ktorú uvádzajú niektorí čitatelia ** Zložité a náročné rituály, ktoré si vyžadujú množstvo položiek ** Občasné odbočky a dlhé definície v úvode a texte ** Môže byť pre tých, ktorí hľadajú praktický návod, ohromujúca ** Niektoré časti obsahu sa zdajú byť selektívne odstránené, čo spôsobuje medzery v porozumení

(na základe 11 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Tantra of the Great Liberation [Mahanirvana Tantra]

Obsah knihy:

2012 Reprint vydania z roku 1913. Presné faksimile pôvodného vydania, nereprodukované pomocou softvéru na optické rozpoznávanie. "Tantra" je názov, ktorý učenci dávajú štýlu náboženského rituálu a meditácie, ktorý vznikol v stredovekej Indii najneskôr v piatom storočí a ktorý začal vo väčšej či menšej miere ovplyvňovať všetky formy ázijských náboženských prejavov. Prísne vzaté, toto používanie slova "tantra" je vedeckým výmyslom, ale je odôvodnené na základe skutočnosti, že spisy, ktoré tieto praktiky predstavujú, sú všeobecne známe ako "tantry" bez ohľadu na to, ku ktorému náboženstvu patria. Historický význam tantrickej metódy spočíva v tom, že ovplyvnila každé hlavné ázijské náboženstvo, ktoré sa zachovalo v období raného stredoveku (približne 500 - 1200 n. l.): tak šaivizmus, budhizmus, višnuizmus a džinizmus vytvorili dobre zdokumentovaný súbor tantrických praktík a súvisiacich doktrín. Jeho vplyv sa rozšíril ďaleko za hranice Indie, do Tibetu, Nepálu, Číny, Japonska, Kambodže, Vietnamu a Indonézie. V súčasnosti sa najsilnejší tantrický vplyv prejavuje v tibetskom budhizme a rôznych formách hinduizmu, ako aj v medzinárodnom hnutí posturálnej jogy a vo väčšine foriem americkej alternatívnej spirituality, ktoré sa zaraďujú do rubriky New Age. Tantra je definovaná predovšetkým ako štýl duchovnej praxe bohatý na techniky a nemá jednotnú ucelenú doktrínu.

Rozvíjala skôr rôzne učenia v súvislosti s rôznymi náboženstvami, ktoré prijali tantrickú metódu. Tieto učenia mali tendenciu podporovať a potvrdzovať praktiky tantry, ktoré sa vo svojej klasickej podobe orientovali skôr na ženatého hospodára než na mnícha alebo osamelého odriekateľa, a tak vykazovali to, čo možno nazvať skôr svetoborným než svetodarným charakterom. Tantra, najmä vo svojich neduálnych formách, teda odmietala odriekanie hodnôt patanjalskej jogy a namiesto toho ponúkala víziu celej reality ako sebavyjadrenia jediného, slobodného a blaženého Božského vedomia pod akýmkoľvek menom, či už Ś

Iva alebo Budhovská prirodzenosť. Keďže svet bol vnímaný ako skutočný, nie iluzórny, toto učenie bolo významnou inováciou oproti predchádzajúcim indickým filozofiám, ktoré mali tendenciu predstavovať božstvo ako absolútne transcendentné a/alebo svet ako ilúziu. Praktickým dôsledkom tohto názoru bolo, že v tantrickom systéme mohli o duchovné oslobodenie usilovať nielen majitelia domov, ale že práve oni boli typom praktizujúceho, ktorý mala na mysli väčšina tantrických príručiek. Okrem toho, keďže Tantra rozpustila dichotómiu duchovné verzus svetské, praktizujúci mohli do procesu duchovného rastu zapojiť každý aspekt svojho každodenného života a snažiť sa realizovať transcendentné v imanentnom. Hoci sa prevažná väčšina biblických tantrických učení netýka sexuality, v ľudovej predstavivosti sú pojem tantra a pojem nadprirodzeného sexu neoddeliteľne spojené. Tento omyl pravdepodobne vznikol zo skutočnosti, že niektoré z radikálnejších neduálnych škôl učili istú formu sexuálneho rituálu ako spôsobu vstupu do zintenzívnených a rozšírených stavov vedomia a rozpúšťania mysľou vytvorených hraníc.