Hodnotenie:
Memoáre „Portrét umelkyne ako mladej tanečnice“ od Almy Guillermoprieto sú osobnou a introspektívnou výpoveďou o jej šesťmesačnej skúsenosti na revolučnej Kube ako učiteľky tanca. Hoci poskytuje jedinečný pohľad na život na Kube začiatkom 70. rokov a zachytáva zložitosť osobných a spoločenských bojov, je tiež známy svojou emocionálnou hĺbkou a úvahami o umení v revolúcii.
Výhody:⬤ Dobre napísané a pútavé rozprávanie
⬤ podmanivý a intenzívny opis umeleckej cesty
⬤ poskytuje jedinečný pohľad na život na Kube
⬤ vyvoláva silné emócie a premýšľavé úvahy
⬤ vyvažuje humor s vážnou introspekciou
⬤ ideálne pre čitateľov, ktorí sa zaujímajú o osobné príbehy spojené s kubánskou kultúrou a históriou.
⬤ Nie je komplexným historickým opisom Kuby
⬤ môže byť vnímaná ako sebapožitkárska alebo príliš zameraná na autorove citové zmätky
⬤ niektorí čitatelia ju považujú za nudnú alebo otravnú kvôli prvkom sebaľútosti
⬤ rozprávaniu môže chýbať širší politický kontext
⬤ niektorí môžu považovať vývoj postáv a postrehy za naivné.
(na základe 15 čitateľských recenzií)
Dancing with Cuba: A Memoir of the Revolution
V roku 1970 odišla mladá tanečnica Alma Guillermoprieto z New Yorku, aby sa zamestnala ako učiteľka na kubánskej Národnej tanečnej škole.
Šesť mesiacov pracovala v štúdiách bez zrkadla (považovalo sa to za revolučnejšie); jej slabo vyškolení, ale zanietení študenti pracovali bez nich, ale snívali o veľkosti. Uprostred chronického nedostatku a revolučných otrasov však Guillermoprieto našla na Kube ľudí, ktorých zmysel pre cieľ ju navždy zasiahol.
V týchto elektrizujúcich memoároch Guillermoprieto - dnes oceňovaná novinárka a pravdepodobne jedna z našich najlepších spisovateliek o Latinskej Amerike - oživuje časy, keď sa zdalo, že tanečníci a revolucionári zaberajú rovnaké historické javisko a dokonca aj cvičenie na parkete môže byť hlbokým politickým činom. Tanec s Kubou je triumfom pamäti a citu.
