Talepakemalai: Lapita a jej premeny na ostrovoch Mussau v Blízkej Oceánii

Pôvodný názov:

Talepakemalai: Lapita and Its Transformations in the Mussau Islands of Near Oceania

Obsah knihy:

Kultúrny komplex Lapita - prvýkrát objavený v polovici 20. storočia ako rozsiahly archeologický komplex pokrývajúci Melanéziu aj Západnú Polynéziu - sa následne stal uznávaným ako zásadný pre oceánsku prehistóriu.

Lokality Lapita, ktoré sa vyznačujú veľmi charakteristickou, prepracovanou keramikou s dentickou pečiatkou, pochádzajú z obdobia 3500 - 2700 rokov pred n. l. a rozprestierajú sa v geografickom rozsahu od Bismarckovho súostrovia po Tongu a Samou.

Kultúra Lapita sa interpretuje ako archeologický prejav diaspóry austronézsky hovoriacich ľudí (konkrétne protooceánskeho jazyka), ktorí sa rýchlo rozšírili z Blízkej Oceánie (oblasť Novej Guiney a Bismarku) do Vzdialenej Oceánie, kam sa predtým žiadny človek neodvážil. Lapita je teda základnou kultúrou vo veľkej časti juhozápadného Pacifiku, ktorá je predkom veľkej časti neskôr etnograficky potvrdenej kultúrnej rozmanitosti tohto regiónu.