Symptomatic Subjects: Bodies, Medicine, and Causation in the Literature of Late Medieval England
V období tesne pred modernizáciou medicíny - pred vznikom renesančnej anatómie, centralizovanej regulácie lekárskej praxe a valorizácie vedeckého empirizmu - sa v Anglicku odohral pozoruhodný rozmach lekárskej spisby. V období od príchodu čiernej smrti v roku 1348 do vzniku tlačených anglických kníh o štvrťstoročie neskôr boli prekopírované, preložené a zostavené tisíce samostatných lekárskych textov, zväčša pre čitateľov mimo univerzít.
Tieto veľmi rôznorodé texty mali spoločný model vesmíru pretkaného fyzikálnymi silami a obraz ľudského tela ako premenlivej, zloženej veci, ktorá je materiálne prispôsobená premenám sveta. Podľa Julie Orlemanski, keď spisovatelia ako Geoffrey Chaucer, Robert Henryson, Thomas Hoccleve a Margery Kempe čerpali z diskurzu fyzika - jazyka humoru a pleti, malomocných pľuzgierov a choroby z lásky, režimu a liekopisu -, robili to preto, aby načrtli nové okruhy čitateľnosti medzi fyziológiou a osobnosťou. Orlemanski skúma texty svojich slovesných spisovateľov, aby ukázal, ako využívali bohatú terminológiu stelesnenia a jeho neduhov na zobrazenie symptomatických postáv, ktoré sa snažili ovládať svoje telá aj interpretácie, ktoré dávali ich telám význam.
Keďže lekárske paradigmy sa miešali s kajúcnymi, zázračnými a sociálne symbolickými systémami, tieto texty vyžadovali od čoraz väčšieho počtu čitateľov, aby vyjednávali o protichodných nárokoch materiálnej príčinnosti, zámerného konania a božskej moci. V knihe Symptomatické subjekty sa skúmajú lekárske spisy neskorého stredoveku v Anglicku, ako aj naratívne a básnické diela, ktoré na ne reagovali, a osvetľujú sa konflikty tohto obdobia týkajúce sa toho, kto má právomoc interpretovať telesné znaky a čo môže znamenať stelesnenie.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)