Hodnotenie:
Franklin Foer v knihe Svet bez rozumu skúma vplyv veľkých technologických spoločností ako Google, Facebook a Amazon na spoločnosť a jednotlivca. Kniha vyvoláva dôležité obavy týkajúce sa digitálneho súkromia, kontroly informácií a dôsledkov technologických monopolov. Hoci mnohí čitatelia oceňujú jej postrehy, niektorí kritizujú jej ucelenosť a vnímanú zaujatosť, vyplývajúcu najmä z osobných sťažností autora.
Výhody:⬤ Dôležitá a aktuálna téma týkajúca sa vplyvu veľkých technológií na spoločnosť.
⬤ Dobre napísané a prístupné, vďaka čomu sú zložité myšlienky ľahšie pochopiteľné.
⬤ Vyvoláva oprávnené obavy týkajúce sa ochrany súkromia a monopolnej povahy technologických spoločností.
⬤ Ponúka historický pohľad, ktorý spája minulé udalosti so súčasnými problémami v oblasti médií a technológií.
⬤ Niektorí čitatelia považujú autorov pohľad za príliš osobný a nedostatočne objektívny.
⬤ Rozprávanie môže pôsobiť neorganizovane alebo rozvláčne, chýba mu jasná štruktúra.
⬤ Niektorí tvrdia, že neprináša nové poznatky alebo použiteľné riešenia.
⬤ Kritika vlády a korporátnej moci sa môže zdať neobjektívna alebo zjednodušená.
(na základe 122 čitateľských recenzií)
World Without Mind: The Existential Threat of Big Tech
New York Times Book Review Pozoruhodná kniha roku 2017
Franklin Foer odhaľuje existenčnú hrozbu, ktorú predstavujú veľké technológie, a vo svojej brilantnej polemike nám poskytuje súbor nástrojov na boj proti ich všadeprítomnému vplyvu.
Za posledných niekoľko desaťročí došlo k revolúcii, pokiaľ ide o to, kto ovláda vedomosti a informácie. Táto rýchla zmena ohrozila spôsob nášho myslenia. Svet sa bez toho, aby sa zamyslel nad nákladmi, vrhol na produkty a služby štyroch obrovských korporácií. Nakupujeme na Amazonu, komunikujeme na Facebooku, zábavu hľadáme u Applu a pri získavaní informácií sa spoliehame na Google. Tieto firmy predávajú svoju efektívnosť a tvrdia, že robia svet lepším, ale namiesto toho umožnili opojnú úroveň každodenného pohodlia. Ako sa tieto spoločnosti rozširovali a prezentovali sa ako zástancovia individuality a pluralizmu, ich algoritmy nás nútili k prispôsobovaniu sa a ničili naše súkromie. Vytvorili nestabilnú a obmedzenú kultúru dezinformácií a nasmerovali nás na cestu do sveta bez súkromného uvažovania, autonómneho myslenia alebo osamelých introspekcií - do sveta bez mysle. Aby sme obnovili svoj vnútorný život, musíme sa vyhnúť tomu, aby nás tieto gigantické spoločnosti ovládli, a pochopiť myšlienky, ktoré sú základom ich úspechu.
Elegantným spôsobom sleduje intelektuálnu históriu informatiky - od Descarta a osvietenstva cez Alana Turinga až po Stewarta Branda a hipisácke korene dnešného Silicon Valley - a odhaľuje temné základy našich najidealistickejších snov o technológii. Tvrdí, že ambície spoločností Google, Facebook, Apple a Amazon pošliapavajú dlhodobé liberálne hodnoty, najmä duševné vlastníctvo a súkromie. Ide o začínajúce štádium úplnej automatizácie a homogenizácie spoločenského, politického a intelektuálneho života. Tým, že získame späť svoju súkromnú autoritu nad tým, ako sa intelektuálne zapájame do sveta, máme moc zastaviť tento príliv.
V stávke nie je nič menšie ako to, kým sme a čím sa staneme. Monopolisti existovali aj v minulosti, ale dnešní korporátni giganti majú oveľa zákernejšie ciele. Sú to monopolisti, ktorí chcú mať prístup ku každému aspektu našej identity a vplyv na každý kút nášho rozhodovania. Doteraz si len málokto uvedomoval obrovský rozsah tejto hrozby. Foer vysvetľuje nielen hroziacu existenčnú krízu, ale aj nevyhnutnosť odporu.
The New York Times - L. A. Times - NPR
