Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Sanctuaries of Invention
V roku Covid-19, výluk a výnimočného stavu v Trinidade nie je prekvapujúce, že sa myšlienky zameriavajú na povahu času, miesta a nie celkom náhodný príchod pandémie masovej smrti. Pre Jennifer Rahimovú je čas históriou, ktorá formovala súčasnosť, aj súčasnosťou sociálneho a geografického zúženia.
Na začiatku zbierky „Príbeh o orbisovom hrote, 1610“ (zaznamenaný pokles hladiny oxidu uhličitého, keď bolo v dôsledku invázie európskych osadníkov vyhubených približne päťdesiat miliónov pôvodných obyvateľov Nového sveta) pripomína, že pandémie majú svoju vlastnú históriu, hoci nikdy nie bez ľudských spúšťačov. V závere zbierky „No /Language is a Virus“ (Jazyk je vírus) je zaznamenaná vírusová sila jazyka v dobrom aj zlom, v neposlednom rade v ére Trumpa a obnovy rasistického bieleho nacionalizmu u veľkého severného suseda Trinidadu. Rahim nám však pripomína aj to, koľko útechy sme v minulom roku získali z poézie, pretože „Slová letia hrobom, kradnú / jediný hrom, ktorý si môže vírus vyžiadať, / a zaživa / svedčia o dobre, ktoré ticho prekvitá.
Medzi týmito dvoma bodmi sa zbierka rozširuje z obmedzení domova, toho miesta, kde „strategicky bojujeme o prežitie/ vyzliekame sa pri každom kýchnutí/ a hľadáme neviditeľného vraha oblečeného v kapse“ - hoci útočiská invencie možno nájsť aj v tých najmenších priestoroch -, aby mapovala širšie svety pamäti a túžby - v živej sérii básní („mapujúcich domov“), ktoré mapujú cesty z Valencie, cez Salybiu, Balandru, Rampanalgas, Cumanu, Toco a L'Anse Noir - miesta, ktoré Rahimove básne zmysluplne oživujú geograficky, ľudsky i historicky a ktoré vás prinútia navštíviť,. S oslavou hrdinov, ktorí siahajú od bojovných žien z gréckych mýtov až po básnické inšpirácie od Marian Mooreovej po Erica Roacha, Jennifer Rahimová vyzýva, že „nádej/ musí byť vždy odvážna/ a naostrená na zajtrajšky“.
