Hodnotenie:
Životopis Šiničiho Suzukiho od Eri Hottaovej predstavuje zasvätený a zábavný výskum inovatívneho pedagóga a jeho vplyvnej Suzukiho metódy. Skúma Suzukiho život v kontexte významných spoločenských zmien v Japonsku a zdôrazňuje jeho revolučné presvedčenie, že talent možno rozvíjať u všetkých detí. Kniha slúži ako dôležitý vedecký zdroj, ktorý poskytuje odbornú a objektívnu analýzu Suzukiho myšlienok a ich širších dôsledkov.
Výhody:⬤ Informatívna a zábavná
⬤ predstavuje revolučný pohľad na vzdelávanie
⬤ zachytáva Suzukiho život vo významnom historickom kontexte
⬤ cenná pre pedagógov a študentov
⬤ vypĺňa medzeru v odbornej literatúre týkajúcej sa Suzukiho a jeho filozofie.
V recenziách neboli uvedené žiadne konkrétne kritické pripomienky.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Suzuki: The Man and His Dream to Teach the Children of the World
Najlepšia kniha roka časopisu New Yorker
Pozoruhodný život huslistu a učiteľa Šiničiho Suzukiho, ktorý bol priekopníkom inovatívnej, ale často nepochopenej filozofie vzdelávania v ranom detstve - dnes známej po celom svete ako Suzukiho metóda.
Meno Šiniči Suzuki je synonymom pre hudobné vzdelávanie v ranom detstve. V čase jeho smrti v roku 1998 sa podľa jeho metód učilo nespočetné množstvo detí na celom svete a mnoho ďalších ich nasledovalo. Napriek tomu Suzukiho život a vývoj jeho vzdelávacej vízie zostávajú z veľkej časti nepreskúmané. Ako presvedčený humanista sa nezaujímal ani tak o hudobnú genialitu, ako skôr o to, aby mladým ľuďom odovzdal zručnosti a sebadôveru pri učení.
Eri Hotta podrobne opisuje Suzukiho nekonvenčný hudobný vývoj a vznik jeho filozofie. Sleduje Suzukiho od jeho mladosti, keď pracoval v otcovej továrni na husle v Nagoji, cez štúdium v medzivojnovom Berlíne, začiatky jeho učiteľskej kariéry v Tokiu v 30. rokoch 20. storočia až po neustály rozkvet jeho praxe doma i v zahraničí po druhej svetovej vojne. Ako ukazuje Hotta, Suzukiho cieľom nikdy nebolo vychovávať disciplinované zázračné deti, ale skôr vytvoriť svet, v ktorom majú všetky deti možnosť hudobného a iného rozvoja. Základom jeho pedagogiky bolo neochvejné presvedčenie, že talent nie je vrodenou vlastnosťou, ale že sa rozvíja prostredníctvom vzdelávania. Suzukiho prístup navyše vyvracal mýty o hudobnom nacionalizme na Západe, kde mnohí pochybovali o tom, že ázijskí interpreti dokážu sprostredkovať ducha klasickej hudby, ktorý má korene v Európe.
Suzuki zasiahol svet prostredníctvom pedagogiky založenej na presvedčení, že všetky deti majú obrovskú schopnosť učiť sa. Jeho príbeh ponúka nielen nový pohľad na vzdelávanie v ranom detstve, ale aj bránu do pohnutej histórie hudobného prekresľovania hraníc a na formovanie celosvetovo vplyvného života v búrlivom dvadsiatom storočí v Japonsku.
