Creation and Emotion in the Old Testament
Tvorba vyvoláva emócie, a tým formuje naše myslenie a konanie. Ľudia sa boja hadov a uzavretých priestorov a tešia sa z dobre zavlažovanej krajiny. Jazyk o prírode vyvoláva tieto emocionálne významy a ich dôsledky. Prírodu môžeme chápať ako matku, aby sme posilnili lásku k stvoreniu a motivovali k starostlivosti o náš spoločný domov. Matka príroda sa stáva skôr starostlivým zdrojom života než nečinným zdrojom. Prípadne sa môžeme zamerať na nebezpečenstvo alebo neužitočnosť bažiny, aby sme ju vysušili a vysadili plodiny. Stvorenie a spôsoby, akými o ňom hovoríme, odrážajú a formujú emócie a ovplyvňujú správanie.
Každá zmienka o prírodnom slove v biblickej literatúre zahŕňa určitý emocionálny ohlas. Do raja v Edene mohlo vtrhnúť akékoľvek zviera, ale biblické rozprávanie túto úlohu prisudzuje hadovi. Had vyvoláva zlovestnú predtuchu, pretože hady vyvolávajú strach a fascináciu. Izaiáš umocňuje radosť z obnovy Izraela zobrazením púšte, ktorá sa mení na úrodné polia, a radosti samotného stvorenia. Biblickí autori pri vyjadrovaní a vyvolávaní emócií čerpajú z ľudskej citovej odozvy na stvorenie.
David A. Bosworth analyzuje, ako biblické texty využívajú stvorenie na vyvolanie emócií. Vychádza pritom z vedy o emóciách vrátane výskumu ľudskej emocionálnej odozvy na prírodu. Staroveké texty korelujú so súčasným výskumom o tom, ako ľudské prostredie formuje emócie a správanie. Kapitoly rozvíjajú, ako sa z biblických odkazov na aspekty stvorenia vynárajú konkrétne emócie.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)