Studio Culture
V akusticky konfigurovanej architektúre sú zvukové technológie v nahrávacom štúdiu prepojené do komplexnej mediálnej siete a tvoria aparátovú štruktúru zvukovo-estetického dispozitívu. V popkultúre sa vyvinula fetišizácia zvukového materiálu, a tým aj samotného zariadenia.
Estetické ideály tak smerujú k (zvukovej) túžbe po objektoch, ktorá často generuje vlastnú sémantiku v súvislosti s priestorovou logikou miest produkcie. Cieľom tejto štúdie je preto pochopiť nahrávacie štúdio ako priestor pôsobenia a reprezentácie zvukovo-kultúrneho poriadku podmieneného štruktúrou mediálneho dispozitívu. Konkrétne pritom sledujeme priestory, ktoré sa pokúšajú prekonať štúdio ako továreň na zvuk, a tým aj etablovanú architektúru moci.
Odhaľuje sa tak rastúca demokratizácia, ktorá sa zhoduje s dobývaním produkčného priestoru a sebaurčením hudobníka nad zvukom vlastnej tvorby. V súlade s tým sa architektúra nahrávacieho štúdia vzďaľuje od estetiky industriálnej spoločnosti a teraz sa objavuje v znamení neoliberálnej ekonomizácie poznačenej flexibilitou.