Štúdio

Recenzie čitateľov

Kniha poskytuje zasvätený a vtipný pohľad na vnútorné fungovanie spoločnosti Twentieth Century Fox koncom 60. rokov 20. storočia a prostredníctvom anekdot a autorovho jedinečného pohľadu skúma úspechy a neúspechy štúdia. Niektorí čitatelia ocenia suchý humor a podrobné opisy hollywoodskej politiky, iným však príbeh chýba hĺbka alebo pútavosť.

** Fascinujúci a podrobný opis štúdiového systému. ** Humorný a pútavý štýl písania, ktorý osloví fanúšikov suchej a čiernej komédie. ** Prehľadný pohľad na politiku a osobnosti štúdií. ** Cenné anekdoty o filmových produkciách a vedúcich pracovníkoch štúdia. ** Vrelo odporúčame všetkým, ktorí sa zaujímajú o hollywoodsku logistiku a históriu.

** Niektorí čitatelia považujú rozprávanie za málo sústredené a pútavé. ** Niektorí ho považujú za krotký prehľad, ktorý sa dostatočne neponára do fungovania štúdia. ** Prózu možno označiť za rozkúskovanú a málo plynulú. ** Niektorí majú pocit, že nestarne dobre a v porovnaní s neskoršími odhaleniami o štúdiu pôsobí neškodne. ** Túžba po väčšom umeleckom pohľade, a nie len obchodnej analýze.

(na základe 23 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Studio

Obsah knihy:

V roku 1967 požiadal John Gregory Dunne o neobmedzený prístup do vnútra spoločnosti Twentieth Century Fox. Ako zázrakom ho dostal. Počas jedného roka Dunne chodil všade, kde sa dalo, a rozprával sa s každým, s kým sa v štúdiu oplatilo hovoriť. Sledoval každý krok tvorby filmov ako „Dr. Dolittle“, „Planéta opíc“ a „Bostonský škrtič“. Výsledkom je reportážne dielo, ktoré aj po tridsiatich rokoch môže byť naším najpresnejším, a preto aj najsmiešnejším portrétom filmového biznisu.

Dunne zachytáva svoju tému vo všetkej jej šoumenskosti, dôvtipu, vulgárnosti a humbugu, či už opisuje súboj medzi šéfom štúdia Fox a dvoma žraločími agentmi, sleduje producentovu priateľku, ktorá ukradla strieborný tanier v reštaurácii, alebo si chráni oči pred oslnením na hollywoodskej premiére, kde medzi hosťami je aj šimpanz v bielej kravate a fraku. Od čias F. Scotta Fitzgeralda a Nathanaela Westa nikto nenapísal Hollywood lepšie.

„Číta sa to tak drsne ako román... (Dunne) má románopiscovo ucho pre reč a oko pre odhaľovanie detailov... Každý, kto sa po špičkách pohyboval po chodbách moci, určite povie, že Dunnov impresionizmus vyznieva pravdivo.“ - Los Angeles Times.