Štúdia umelca MASTER SELF-PORTRAITS

Pôvodný názov:

An artist's study of MASTER SELF-PORTRAITS

Obsah knihy:

Táto malá kniha je výsledkom pokusu maliara so skromným talentom študovať majstrov umenia kopírovaním ich autoportrétov. Maľovanie portrétov a tvorba knihy boli príjemné a verím, že aj poučné. Toto cvičenie by som odporučil aj iným maliarom, najmä mladým, ako spôsob, ako spoznať veľkých umelcov, ich štýly a techniky maľovania a ich diela vo všeobecnosti. Cvičenie môže byť pokorujúce a cenné v tom, že odhalí rozdiely medzi akoukoľvek povrchnou podobnosťou kópie a hĺbkou a zručnosťou originálu.

Traja najväčší maliari, podľa môjho názoru Giotto, Leonardo da Vinci a Michelangelo, nemaľovali autoportréty. Leonardo vytvoril známu a dobre zachovanú kresbu perom a tušom a Michelangelo namaľoval svoju podobizeň v znetvorených črtách svätého Bartolomeja Mučeníka, stiahnutého zaživa a nesúceho vlastnú kožu, v Sixtínskej kaplnke Posledný súd. Caravaggio, majstrovský umelec s povesťou násilníka, namaľoval svoju tvár s odťatou hlavou Goliáša na určite najgrotesknejší autoportrét. Rembrandt namaľoval viac ako sedemdesiat autoportrétov, Frida Kahlo viac ako päťdesiat. Durer, azda najväčší zo všetkých autoportrétistov, ich namaľoval niekoľko a ako trinásťročný vytvoril nádhernú kresbu strieborným hrotom.

Tak ako je autoportrét pravdepodobne najsubjektívnejšou zo všetkých foriem umenia, tak je aj sledovanie autoportrétov a príťažlivosť jednotlivých diel veľmi subjektívna. Moji vlastní favoriti, Masaccio, Tizian, Mantegna, Tiepolo, Matisse a Beckmann, pravdepodobne odrážajú moje osobné preferencie k ich dielam. Rád by som videl a kopíroval autoportréty Piera Della Francesca, Ghirlandaia a Signorelliho, ak nejaké existujú. A ak budem v tomto príjemnom cvičení pokračovať. Chcel by som vypátrať a skopírovať ďalších obľúbencov, Courbeta, Vermeera, Otta Dixa a Edwarda Hoppera.

Thomas Crawford.

September 2016.