Štúdia motívov schvaľovania sily EGO a kognitívnych štýlov pri používaní obranných mechanizmov EGO

Pôvodný názov:

A Study of EGO Strength Approval Motives and Cognitive Styles in the Use of EGO Defense Mechanisms

Obsah knihy:

ÚVOD "Obranné mechanizmy sú pre psychologické fungovanie alebo duševné zdravie tým, čím je imunitný systém pre biologické fungovanie" (Vaillant 2000). Príroda nás vybavila pôsobivým množstvom obranných mechanizmov určených na tlmenie negatívnych emócií v nepriaznivých alebo negatívnych okolnostiach s cieľom chrániť fungovanie vedomého systému.

Tieto obranné mechanizmy tak predstavujú kľúčovú zložku našej schopnosti udržiavať emocionálnu homeostázu (Bowins 2004). Podľa Bowina (2006) obranné mechanizmy znamenajú vzorec pocitov, impulzov, myšlienok alebo správania, ktoré vznikajú ako reakcia na vnímané psychické ohrozenie s cieľom vyhnúť sa vedomému uvedomovaniu konfliktov, úzkostných myšlienok alebo impulzov. Sigmund Freud (1923) zistil skutočnosť, že ľudia často nevedome používajú obranné mechanizmy, aby sa dištancovali od plného uvedomenia si nepríjemných a neprijateľných myšlienok, pocitov a správania; je to ako nevedomý proces sebaklamu alebo ako klamanie vlastného ja.

V roku 1957 ďalej vysvetlil, že "Ego" používa tieto mechanizmy, aby chránilo myseľ pred úzkosťou - najmä vyvolanou pocitmi, impulzmi a myšlienkami, ktoré sú pre myseľ príliš náročné na prijatie a zvládnutie. Postuloval tiež, že "obranné mechanizmy sú nevedomé, teoretické koncepty, a preto ich nemožno vidieť, ale musia sa odvodiť z pozorovania správania jednotlivca".

Po dlhej histórii výskumov sa dnes vedci zhodli na koncepcii, že ide o taktiky vyvinuté Egom a predstavujú skupinu mentálnych procesov, ktoré mysli umožňujú dosiahnuť kompromisné riešenia konfliktov, ktoré nie je schopná vyriešiť (Freud, 1957; Vaillant, 1977, 1994, 1997; Bowin, 2004, 2006). Zmierňujú konflikty a kognitívnu disonanciu počas náhlych zmien vnútornej a vonkajšej reality a pomáhajú nám vyrovnať sa s emocionálnymi výzvami každodenného života a prispôsobiť sa im tým, že modifikujú naše vnímanie zážitkov s cieľom minimalizovať negatívne emócie (Bowin, 2006, 2004; Ross, Joshi, Currie, 1990; Vaillant, 1977, 1994 a 2004). Ak sa tieto náhle zmeny (vo vnútornej alebo vonkajšej realite) nemodifikujú alebo nezmiernia, môžu spôsobiť rôzne psychické problémy, ako je stres, úzkosť a/alebo depresia.

Preto sú adaptačné obranné mechanizmy nevyhnutné pre pozitívne duševné zdravie. Vaillant (2000) po dlhoročných skúsenostiach s výskumom v oblasti obranných mechanizmov dospel k záveru, že "môžu regulovať vnímanie ľudí tých vnútorných a vonkajších skutočností, ktoré,.