Študenti v obkľúčení: Skutočné príčiny pokračujúcej masovej streľby v Amerike a ako ju zastaviť

Recenzie čitateľov

Kniha Študenti v obkľúčení predstavuje zmes psychologických a politických pohľadov na epidémiu streľby na školách v USA.Niektorí čitatelia ju považujú za hlbokú a potrebnú výzvu na konanie, iní kritizujú nedostatok psychologickej analýzy a zameriavajú sa predovšetkým na politické otázky. Autor, Dr. Bud Harris, sa pri riešení tohto tragického problému zasadzuje za hlbšie pochopenie spoločenských hodnôt a kolektívne uzdravenie.

Ponúka jasné preskúmanie zložitých problémov súvisiacich so streľbou na školách.

Poskytuje potenciálne riešenia na obnovenie bezpečnosti a pohody.

(na základe 6 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Students Under Siege: The Real Reasons behind America's Ongoing Mass Shootings and How to Stop Them

Obsah knihy:

⬤ Čo môžu občania urobiť, aby zastavili streľbu na školách v Amerike?

⬤ Kto alebo čo môže za prebiehajúce masakre?

⬤ Prečo toľko Američanov vlastní útočné zbrane vojenského typu?

⬤ Prečo sa niektorí Američania stávajú masovými vrahmi?

⬤ Kde môžeme nájsť odpovede?

Každé dieťa má právo byť v škole v bezpečí. Je našou povinnosťou ako dospelých čo najlepšie chrániť naše deti a v tejto úlohe žalostne zlyhávame. Keďže v našej kultúre narastá desivý počet masových strelieb, jungovský analytik Bud Harris vyzýva Američanov, aby zahodili svoje kolektívne popieranie, vyšli spod postele a konfrontovali sa s realitou, ktorá túto nočnú moru vytvára.

Dr. Bud Harris skúma príčiny a riešenia týchto pokračujúcich masových vrážd a tvrdí, že racionálnou odpoveďou nie je "skonfiškovať zbrane", ako falošne tvrdí zbrojárska loby, ale skôr sa neúprosne pozrieť na hlboký hnev, ktorý poháňa týchto strelcov - a potom konať. Vyzýva občanov, aby sa postavili našim kolektívnym démonom a nedovolili, aby nám politická polarizácia diktovala hlboko zakorenený pocit, že ako jednotlivci a spoločnosť už nemáme kontrolu nad vlastným osudom.

Vysvetľuje, že všadeprítomný pocit úzkosti, bezmocnosti a odcudzenia paralyzoval vedúcich predstaviteľov krajiny a jej komunity. Chybou podľa neho je, že sa naďalej odvolávame na náš klasický americký optimizmus a slepo veríme, že všetko bude nakoniec dobré, ak len vydržíme. Namiesto toho nás Harris vyzýva, aby sme sa prísne realisticky pozreli na to, kam sme ako kultúra dospeli, a aby sme teraz uskutočnili kritické zmeny v najvyšších mocenských štruktúrach nášho národa.

Je načase, aby sme mali odvahu čeliť svojim zlyhaniam a dokázať, že si vážime naše deti.