Structural Injustice
Madison Powers a Ruth Fadenová tu rozvíjajú inovatívnu teóriu štrukturálnej nespravodlivosti, ktorá spája normy ľudských práv a normy spravodlivosti. Normy obidvoch druhov vychádzajú z pojmu blahobytu. Ich opis blahobytu poskytuje základ pre ľudské práva, vysvetľuje hĺbku nespravodlivosti systematických modelov znevýhodnenia a lokalizuje nespravodlivosť mocenských vzťahov vo formách kontroly, ktorú majú niektoré skupiny nad blahobytom iných skupín. Vysvetľujú, ako sú porušovanie ľudských práv a štrukturálne nespravodlivé modely moci a výhod často vzájomne prepojené.
Na rozdiel od teórií štrukturálnej nespravodlivosti prispôsobených prevažne neškodným sociálnym procesom sa teória Powersa a Fadena zaoberá typickými vzorcami štrukturálnej nespravodlivosti - tými, v ktorých nesprávne konanie identifikovateľných činiteľov vytvára alebo udržiava vzájomne sa posilňujúce formy nespravodlivosti. Tieto vzorce existujú v rámci národných štátov, ako aj za hranicami štátov. Táto teória však odmieta tvrdenie, že na to, aby bola štrukturálna teória široko uplatniteľná v rámci štátnych hraníc aj za nimi, musia byť jej hlavné tvrdenia všeobecne prijateľné. Namiesto toho Powers a Faden nachádzajú podporu pre svoju teóriu v príkladoch štrukturálnej nespravodlivosti na celom svete a v poznatkoch a perspektívach súvisiacich sociálnych hnutí. Ich teória sa tiež líši od prístupov, ktoré za ústredný bod navrhovaných nápravných opatrení považujú posilnenie demokratického rozhodovania alebo globálne rozšírenie republikánskych inštitúcií. Namiesto toho sa táto teória zameriava na oprávnené formy odporu za okolností, keď inštitúcie nie sú ochotné alebo schopné riešiť naliehavé problémy nespravodlivosti.
Poznatky z knihy Štrukturálna nespravodlivosť zaujmú nielen vedcov a študentov rôznych odborov od politickej filozofie po feministickú teóriu a environmentálnu spravodlivosť, ale aj aktivistov a novinárov zaoberajúcich sa otázkami sociálnej spravodlivosti.
