A Brief History of the Masses: Three Revolutions
Stefan Jonsson využíva tri monumentálne umelecké diela na vytvorenie provokatívnej histórie ľudovej vzbury: (1791), obraz Jamesa Ensora Kristov vstup do Bruselu v roku 1889 (1888) a obraz Alfreda Jaara Tak veľmi sa im páčila revolúcia (1989). Tieto kanonické obrazy, ktoré sa zaoberajú Francúzskou revolúciou z roku 1789, belgickým proletárskym mesianizmom v 80. rokoch 19. storočia, resp. celosvetovými povstaniami a revolúciami v roku 1968, nielenže zobrazujú alternatívny pohľad na dejiny, ale ponúkajú nové chápanie vzťahu medzi umením a politikou a revolučnou povahou skutočnej demokracie.
Na základe príkladov z literatúry, politiky, filozofie a iných umeleckých diel Jonsson starostlivo konštruuje svoj portrét a odhaľuje prekvapivé paralely medzi politickou reprezentáciou "ľudu" vo vláde a jeho estetickou reprezentáciou v maliarstve. Jonsson tvrdí, že obaja v podstate "rámcujú" ľudí, definujú ich ako elity alebo masy, zodpovedných občanov alebo rozhnevané davy. V estetických fantáziách Davida, Ensora a Jaara však Jonsson nachádza iné chápanie demokracie - také, v ktorom ľudské kolektívy prekonávajú rám a vstupujú do obrazu.
Jonsson spája úspechy a neúspechy minulých revolúcií so súčasnými politickými problémami a umiestňuje našu súčasnosť do dlhej historickej drámy ľudových nepokojov, čím sa jeho kniha stáva kultúrnou históriou a zároveň súčasnou diskusiou o osude demokracie v našom globalizovanom svete.
